Navrat domov (september 2012)

Dnesok sme stravili na cestach. Vstavali sme rano o 7 a o 8 sme vyrazili na domace letisko v Mumbai. Obloha bola zatiahnuta a mraky vyzerali trochu strasidelne. Uz nejaku dobu mam akysi strach z lietania a tak ma ta obloha nijako zvlast nepovzbudila. Na letisko sme dorazili vcas. 






Hned sme sli na check-in a odtial na security check. Letisko je prehladne, takze nemusim davat ziadne rady, vyzna sa tam urcite kazdy. Ak mate pri sebe mobil, nezabudnite ho dat do tasky, ktoru davate na scan, inak vas s nim vratia.  



Ked prejdete security check, uvidite niekolko obchodikov, nejake obcerstvenie a kopu cakajucich ludi.

 


Brany su tiez prehladne, vsetky pekne vedla seba.




Od brany vas k lietadlu zavezie klimatizovany autobus.




A taketo smutne mumbajske pocasie sa dnes s nami lucilo.







V poslednej dobe chodime vacsinou s leteckou spolocnostou IndiGo, pretoze maju prijatelne ceny a je to celkom dobra letecka spolocnost. Jet Airways je tiez dobra spolocnost, ale ceny su citelne vyssie. IndiGo vsak v cene letenky nezahrna jedlo. Maju menu kartu, kde si mozete vybrat, ale si to aj zaplatite.

 

A tu sa uz blizime k Chennai. Moja nervozita z pristavania stupala...




Kym sme nepristali, celu dobu som si v hlave spievala tuto pesnicku na ukludnenie... u mna to celkom zabera. Skuste, ak sa aj vy bojite vzletu a pristavania :))



... a konecne sme pristali!




Od lietadla nas zasa zaviezol autobus az k letiskovej hale, kde sme si sli pre batozinu.




A hned von k autu, ktore nas uz cakalo.




Vonku pred letiskom stoja taxiky, ktore mozete vyuzit v ramci mesta.




Posledny pohlad na Chennaiske letisko a smerujeme do mesta.




Kym sme sa vymotali z Chennai, stretli sme este niekolko skupin, ktore odnasali sosku Ganesha. Dnes bol piaty den oslav. Soska Ganesha sa odnasa k vode bud na druhy alebo piaty den oslav. Takze dnesnym dnom sa tento festival skoncil vsade.  




Pred tym, nez sme celkom opustili mesto a vydali sa na dialnicu sme este zbadali Hotel Ginger a rozhodli sa najest tam. Restauracia hotela bola zavreta, pretoze tam niekto mal sukromnu oslavu narodenin, ale mali par stolov presunutych v konferencnej miestnosti, kde nas jedna z casnicok zaviedla.

 

Objednali sme si Mutton biryani (baranie maso a ryza), co je oblubene jedlo mojho manzela. Deti si dali Fried vegetable noodles (opekane zeleninove rezance) a ja som si objednala Prawn fried noodles (opekane rezance s krevetami). Mala som chut aj na nejaky kebab a tak som si objednala aj porciu Reshmi murgh kebab (kuracie marinovane v smotane, kesu paste a koreni). Jedlo bolo chutne, pekne naservirovane.

  

Po obede sme sa presunuli do kaviarne, ktora bola hned vedla restauracie a dali si sladku bodku za dobrym jedlom. Cokoladovy kolac a ja som si neodpustila jedno frappe...




A potom uz smer Nellore.... konecne. Cestou sme sa nenudili. Videli sme zopar Ganeshov...

  ...

...a celu cestu sme mali postarane o hudbu...  

A nakoniec sme dorazili domov. Na ceste som zbadala byvoly a to som uz vedela, ze sme prisli domov :)



Doma za ten tyzden cez skary nafukalo poriadne prachu, tak sme rychlo vsetko pozametali a poumyvali, manzel siel do blizkeho hotela kupit nejaku veceru a zatial chlapec, co nam varoval nasho Bobbyho ho na vecer doviedol domov. Silno sme sa zvitali :) Este teraz ma nohy bolia z toho ako ma "vysibal" chvostom. A teraz uz je vsade tma a ticho, vonku este pocut sem tam strielanie, to doznievaju posledne oslavy festivalu... a rano sa ide znova do skoly.  

Komentáre

  1. naadherne fotky a tie videjka pesnickove obidve nemaju chybu :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. zaujímavý článok s prekvapivým záverom - tá hudobná vsuvka :)))

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára