Za poslednych niekolko mesiacov sa toho udialo...ani nie tak vela ako skor neprijemneho.
Uz od minuleho roka sme si naplanovali, ze v maji 2011 pocestujeme cela rodinka na Slovensko. Pre manzela to mala byt prva cesta mimo Indie. Tesila som sa, pretoze som doma nebola viac ako 3 roky. Koncom septembra 2010 sme poziadali o pas pre nasu mensiu dcerku (ta je este zatial indka) a s tym, ze do 3 mesiacov nam pas pride sme planovali, tesili sa a snivali spolu s mojou maminou. Presli 3 mesiace a pas nam akosi nechodil. Zacali sme teda patrat co sa deje. Status na internete ukazoval, ze pas bol schvaleny, podpisany a caka na odoslanie. To ma upokojilo a cakali sme dalsi mesiac. Nic sa nedialo..... V marci manzel konecne nasiel niekoho, kto sa tam mohol na to ist spytat osobne (bolo to v Hyderabade, ktory je 8 hod. jazdy autom od nas). Panko uradnik si od toho nasho vyzvedaca na drzovku vypytal peniazky do vacku..... :(( Dostal..... a nic. Pan, ktory tam bol pred tym sa nam na pas spytat tam musel ist znova este dvakrat, az nakoniec vraj pas odoslali. Takze pas, o ktory sme poziadali 29.9.2010 nam konecne bol doruceny 5.4.2011.
Dalej sme mali zistene, ze v Chennai nam predlzia indicke viza pre starsiu dcerku (ktora je slovenka). Chceli sme si to este overit telefonicky, ale bohuzial indicki uradnici telefony asi velmi casto neberu. Tak tam manzel siel s dcerkou osobne. Ako odisli, tak prisli....s prazdnou.... :(( Vraj chodte do Mumbai. A tak v najblizsich dnoch odlietam s dcerkou do Mumbai predlzit jej viza, cas na vybavenie ostatnych veci pre odchod na Slovensko nam utiekol pomedzi prsty (uz by sme to nestihli pri tej rychlosti v Indii) a vsetko sme museli zrusit.......
Dufajme, ze o rok, v maji 2012 vsetko dobre dopadne a ja po 4 a pol roku konecne uvidim svojich rodicov, deticky svoju babicku a deduska a manzel konecne navstivi moju rodnu krajinu.
Dnes bol den plny stresu, smutku aj slz....... Nemozem spat, je 1 hodina v noci a ja varim zemiaky na chlieb....... je mi smutno.
Uz od minuleho roka sme si naplanovali, ze v maji 2011 pocestujeme cela rodinka na Slovensko. Pre manzela to mala byt prva cesta mimo Indie. Tesila som sa, pretoze som doma nebola viac ako 3 roky. Koncom septembra 2010 sme poziadali o pas pre nasu mensiu dcerku (ta je este zatial indka) a s tym, ze do 3 mesiacov nam pas pride sme planovali, tesili sa a snivali spolu s mojou maminou. Presli 3 mesiace a pas nam akosi nechodil. Zacali sme teda patrat co sa deje. Status na internete ukazoval, ze pas bol schvaleny, podpisany a caka na odoslanie. To ma upokojilo a cakali sme dalsi mesiac. Nic sa nedialo..... V marci manzel konecne nasiel niekoho, kto sa tam mohol na to ist spytat osobne (bolo to v Hyderabade, ktory je 8 hod. jazdy autom od nas). Panko uradnik si od toho nasho vyzvedaca na drzovku vypytal peniazky do vacku..... :(( Dostal..... a nic. Pan, ktory tam bol pred tym sa nam na pas spytat tam musel ist znova este dvakrat, az nakoniec vraj pas odoslali. Takze pas, o ktory sme poziadali 29.9.2010 nam konecne bol doruceny 5.4.2011.
Dalej sme mali zistene, ze v Chennai nam predlzia indicke viza pre starsiu dcerku (ktora je slovenka). Chceli sme si to este overit telefonicky, ale bohuzial indicki uradnici telefony asi velmi casto neberu. Tak tam manzel siel s dcerkou osobne. Ako odisli, tak prisli....s prazdnou.... :(( Vraj chodte do Mumbai. A tak v najblizsich dnoch odlietam s dcerkou do Mumbai predlzit jej viza, cas na vybavenie ostatnych veci pre odchod na Slovensko nam utiekol pomedzi prsty (uz by sme to nestihli pri tej rychlosti v Indii) a vsetko sme museli zrusit.......
Dufajme, ze o rok, v maji 2012 vsetko dobre dopadne a ja po 4 a pol roku konecne uvidim svojich rodicov, deticky svoju babicku a deduska a manzel konecne navstivi moju rodnu krajinu.
Dnes bol den plny stresu, smutku aj slz....... Nemozem spat, je 1 hodina v noci a ja varim zemiaky na chlieb....... je mi smutno.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťMiska, je mi luto ze ti to ani tento rok nevyslo :( Viem, ze si sa tak velmi tesila :( V takychto chvilach, ked srdiecko smuti su vsetky slova zbytocne :(
OdpovedaťOdstrániťZlatícko, je mi to strasne lúto, sledovala som na Fb vsetky komentáre a drzala vám palce. Veru som dúfala, ze to vsetko dobre dopadne a nakoniec pocestujes na rodné Slovensko navstívit rodinu. Aj ja som preto smutná, ze to nevyslo, ver mi, prezívala som to vsetko s tebou. Teraz sa uz ale asi nedá nic robit ako pocítat dni do budúceho roku. Rada by som ti nejak pomohla, ak by som mohla takto virtualne pre teba nieco urobit, aby som ta potesila, ver mi ze by som neváhala ani minútu.Tak mi je tiez smutno.:((( Ako ta len potesit??? :(((((((
OdpovedaťOdstrániťMy ti to čakanie budeme trošku uľahčovať, dobre? Miška, drž sa a neboj bude lepšie.
OdpovedaťOdstrániťDakujem kocky ste zlate. Vdaka blogovaniu som preckala posledny rok, tak preckam aj ten dalsi nejako. Je mi luto aj to, ze rodicia sa tesili a aj ked mi napisali, ze je to vporiadku, chapu ako to tu chodi, aj tak viem, ze je im smutno a ja mam z toho taky zly pocit. Tu si naozaj clovek tazko nieco naplanuje aj s casovou rezervou, zlate nase Slovensko, nic podobne som tam na uradoch nezazila. Este, ze tu mam ceske kamaratky v Delhi, urcite pojdeme na par dni hore na sever a ja si s nimi aspon chvilku "uzijem".
OdpovedaťOdstrániťVyspim sa z dneska a zajtra mi uz hadam opraveny pocitac prinesu, nech mozem varit a blogovat a nemysliet na to neprijemne. Urcite bude fajn leto aj tak..... urobime si ho fajn!
Ahoj Miska, je mi luto, ze tvoja navsteva domova ti nevysla:( Velmi dobre ta viem pochopit, co prezivas. Tiez zijem momentalne v cudzine a prvykrat, ked som prisla domov po roku, tak som si pripadala ako z inej planety. Miska,velmi ti fandim a viera, ze o rok to uz vyjde na sto percent nech ti pomoze prekonat toto obdobie. Vsetko dobre zela Ada
OdpovedaťOdstrániťMiska,to mi je velmi luto...viem si predstavit,ako velmi ti musi byt smutno po tvojej rodinke..a mooc ti drzim palceky,aby to najblizsie uz vyslo!!!♥
OdpovedaťOdstrániťááách, Miška ... tak to mi je veľmi ľúto :((
OdpovedaťOdstrániťNeboj Miška všetko zlé je na niečo dobré, viem mne sa to ľahko píše, ale myslím že ty si silná žienka a o rok tá radosť zo stretnutia bude násobená:)
OdpovedaťOdstrániť:-((( mrzí ma, že to nevyšlo...
OdpovedaťOdstrániťVsetkym vam velmi dakujem za povzbudenie! Smmutok som zapiekla do toho chleba, co som v tu noc piekla a chleba bol vyborny :) Urcite ho sem vlozim, ked mi pojde "velky pocitac". No a miesto smutenia sa zacinam tesit na ten buduci rok :) Asi to tak malo byt. Vsetkym vam prajem krasny vikend a este raz vdaka, som rada, ze som vas tu spoznala aspon takto :)
OdpovedaťOdstrániťmiška to ma mrzí, hlavu hore! neboj, budúci rok všetko vyjde!!!
OdpovedaťOdstrániťMiška slzy sa mi do očí tisli, keď som to čítala. Držím palčeky o rok.
OdpovedaťOdstrániťLucy
Dakujem Lucy, ale uz je dobre :) on ten rok rychlo ubehne a ten buduci rok uz si nijako nenecham pokazit nicim. to s cim nas tento rok poprehanali bude nachystane, takze sa mozeme teraz cely rok uz konecne, naozaj tesit :)
OdpovedaťOdstrániťJéje, to je mi skutečně líto, je to opravdu neskutečná zrada od liknavých úředníků, kteří jen čekají na to, až si namastí kapsy.
OdpovedaťOdstrániťje mi z toho do breku a neumím si představit sebe ve tvé situaci, buď silná a shledání s rodinou bude v příštím roce o to silnější a krásnější!
Miška, viem, že po funuse, ale tiež mi je smutno...viem si predstaviť, a vžiť sa do tvojich pocitov, AKO si sa len tešila!!!
OdpovedaťOdstrániťMiška, ale rok ubehne ako voda, neboj sa!
Sjuz
p.s. A Máš krásny blog! úžasné recepty, krásne fokty!!!
Dakujem Sjuz!! Si velmi zlata a tak sa tesim, ze sa ti blog paci :)
OdpovedaťOdstrániťAhoj Mishka, no ako, vyjde navsteva doma tento rok? askadaniela.
OdpovedaťOdstrániťAhoj Daniela, uz sme stihli Slovensko na jesen minuly rok :) Boli sme v oktobri, mali sme krasne jesenne pocasie (ktore milujem) a uzili sme si to. Najblizsie mozno maj 2013.
OdpovedaťOdstrániť