18

Milá moja/naša Salonka, ak to tu raz nájdeš (veď tento blog je hlavne pre teba a pre Sanabku), chcem ti tu nechať malú spomienku.

Chcem, aby si vedela, že keď si sa nám narodila, vôbec sme nevedeli, čo s tým uzlíčkom robiť, nevedela som ako ťa dream, hlavička ti zakaždým klepla o moje pleco a ja som sa nakoniec z návalu hormónov (asi) a neschopnosti rozplakala, že neviem byť mama. Vyrastali sme spolu a ja som sa pri tebe učila. Bola si naša prvá a ja som sa snažila, aby si bola nielen slušná, dobrá, verila nám, ale aby si vtedy a hlavne teraz vedela, že ťa strašne moc ľúbime. Vyrástla si v krásne, múdre a dobré dievčatko a sme na teba pyšní 🥰

Veľmi nám chýbaš, dúfala som a tešila sa, že tvoju 18tku oslávime spolu. Ale aj keď sme teraz ďaleko od seba, my ju raz oslávime a ja si ťa silno vystískam. Dúfam, že budeš mať aj napriek všetkému pekný deň (očakávaj donášku s tortičkou), dúfam, že sa ti splnia sny, dúfam, že budeš žiť raz tam, kde ty chceš, dúfam, že budeš šťastná a zdravá a spokojná a usmiata a taká krásna ako si od narodenia až do teraz. 

Všetko najlepšie bobček náš, ľúbime ťa ❤

Mama, Baba a Sanabhi