štvrtok 24. marca 2016

Shilparamam - Urban hut v Tirupati

Vybavovat v Indii pas je doslova o hubu (kludne na nu mozete spadnut pri cakani). Proces je asi taky, ze najprv je najlepsie spytat sa agenta, co vsetko potrebujete priniest a zaregistrovat si online den a cas, inak vas tam nepustia. Potom idete na dane pasove oddelenie. Tam treba vystat prvu radu, co trvalo nieco cez hodinu. Skontroluju doklady, originaly aj kopie, ktore pred nimi podpisete a poslu vas za sklene bezpecnostne dvere do cakarne, ktora je preplnena, kde vsetci chlapi sedia a zeny s detmi stoja. Okna su zabednene a vy mate kazde 2 minuty pocit, ze ten dalsi nadych uz nedate. Ze chcete na 5 minut vybehnut von na cerstvy vzduch, aby ste tam sebou nesvihli o zem? No urcite, to sa nesmie. Zvozia vas ako male decko, co ste si to dovolili. Myslim, ze aj keby som tam rovno odpadla, aj za to by mi boli vynadali. Po asi 40 minutach cakania konecne pride vase poradove cislo a vy idete do sekcie A. Tam ziadatela odfotia, nahodia udaje do pocitaca a skontroluju este raz doklady. Poslu vas naspat do miestnosti bez kyslika. Dalsich 40 minut a pridete na rad do sekcie B. Tam skontroluju, ci v sekcii A neurobili v nahadzovani udajov chybu a mozno vam povedia nieco doslova sproste (Ako tej pani pred nami, ktorej sa opytala uradnicka, ci je sprosta, ked ma taky poniceny  stary pas; ja by som skor povedala, casto pouzivany a ci je uz uplne sprosta, ked potrebovala agenta na to, aby vedela, co ma priniest. Tak do tej kategorie spadali asi vsetci pritomni...). Potom znova cakate dalsich 40 minut a poslu vas do sekcie C, kde panko skontroluje, ci sa v sekcii A a B nepomylili, povie vam ok, mozete ist. Vyzdvihnete si priepustku, ze mozete opustit budovu and that's how it's done! Pas vraj pride do tyzdna kurierom k nam domov. Takto to prebieha pri obnove, nie pri ziadani uplne noveho dokladu. (Teraz viem, ze najradsej vybavujem pas doma na Myjave! Zlate nase tety, slecny uradnicky. Tymto im ruky bozkavam.) Tak to len tak na okraj....

Este kym sme dorazili na pasove mali sme dve hodinky cas, a tak sme zasli do miestneho muzea, kde boli sochy, ktore zobrazovali zivot miestnych ludi na dedinach, remesla a bolo tam tiez niekolko soch indickych Bohov a svatych v modernom prevedeni. Nebolo toho vela, mozno tam byvaju nejake atrakcie vecer, pretoze tam bol tiez mensi amfiteater, kde pravdepodobne byva nejake ochotnicke divadlo a taktiez je sucastou arealu sobasna hala. Vstupne je 5 rupii na osobu, det pod 7 rokov zdarma. Tu je zopar obrazkov z miesta aj z cesty.



www.akochutimasala.blogspot.com