Kupanie babatiek v Indii...

Pomalicky sa nam koncia letne skolske prazdniny, ktore tento rok akosi rychlo ubehli, aj ked sme pocas nich nikde neboli. Tento rok ide starsia dcerka do 4. triedy a mladsia do pripravky. Budeme mat doma dve skolacky. Ked si spomeniem ake male babatka to boli nedavno :)

A pri tej spomienke sa mi vybavili obrazky ake to bolo, ked sa narodila prva dcerka. Nevedela som ju ani len drzat, stale jej hlavicka padala na moje plece a ja som sa bala, ze sa jej rozbije. Ked sme prisli domov z porodneho centra v Nellore a ja som mala Salonku prvykrat okupat sama, zmocnila sa ma taka panika... Ak ju neviem poriadne chytit len tak pri noseni, ako ju budem drzat mokrymi rukami a este k tomu od mydla?

V tom case sme byvali pri dedinke Ponnapudi a samozrejme prisiel s napadom nas "stary muz", ktory vzdy vedel co robit (ja neviem ako to robil!). Zavolal z dediny jednu obrovsku zenu, ktora vyzerala ako muz v saree a povedal jej, aby nam babatko okupala. Zena vykasala saree nad kolena, nachystala si olivovy olej (ktory nam odporucila lekarka), 2 kyble s teplou vodou, mydlo, cicerovu muku a plochy kamienok s nejaky "orieskom". Salonku si ulozila na svoje nohy hlavickou smerujucou k jej clenkom a zacala ju masirovat olejom. Po olejovej masazi nasledovala masaz s cicerovou mukou, ktoru zmiesala s troskou vody. Tymto mala odstranit vsetky zbytky mastnoty a necistot. Po besanovej masazi ju rukami drhla vodou a mydlom, aby bola vonava. A nakoniec si ju posadila na koleno, podoprela jej hlavicku rukou a "oriesok" zacala triet na kamienku, ktory pokvapkala vodou. Na kamienku sa trenim orieska urobila akasi "kasicka". Vzala tuto "kasicku" ukazovakom a zacala tym triet Salonke podnebie a dasna..... Vysvetlenie? Vraj aby sa jej jazyk lepsie smykal a ona vedela pekne rozpravat a aby jej lahsie zubky rastli.

Po celej tejto ceremonii babatko vysusila, vycistila kuskom vaty uska, poriadne utrela ocka, poobliekala a nakreslila ciernu bodku na cielko (medzi ocka) a na licko (proti urieknutiu).

Na prvy pohlad sa mi cele to drhnutie, masirovanie, prehadzovanie toho maleho telicka zdalo trochu hrozostrasne, ale ked na to spominam, Salonka bola spokojna...


Ilustracne foto je z tejto stranky.

Tri jednou ranou alebo "Ako vyrobit smotanu, maslo a cmar" (pokus c. 1)

Takze som sa konecne rozhodla, ze skusim vyrobit maslo (Makkhan मक्खन) sposobom, aky pouzivaju indicke zeny. Bolo mi vysvetlene ako na to, tak mi drzte palce, aby na konci celej snahy vznikla biela hrudka :)

17.2.2011

Ak mate tu moznost, kupte si mlieko, ktore je nadojene cerstvo priamo od kravy. Ja na prvykrat skusam s plnotucnym obchodovym (1 liter). Doma som mlieko prevarila, nechala vychladnut a ulozila do chladnicky v tom hrnci, v ktorom som ho prevarala. Zajtra rano skontrolujem, ci sa usadila smotana . . .

18.2.2011

Na druhy den rano je na povrchu mlieka len supa a ziadna smotana....zeby to plnotucne z obchodu bola len prifarbena voda? Som trpezliva a mlieko skontrolujem zasa zajtra rano. Sup ho naspat do chladnicky.

19.2.2011

Dnes rano sa smotana zasa "nekonala" :) Cakam do dalsieho rana.

20.2.2011

To mlieko a smotana sa ocividne proti mne dohodli... Dnes rano, plna ocakavania som vytiahla hrniec z chladnicky a tam? Zasa len mlieko. A tak som si nechala poradit od mojho manzela, mlieko som znova prevarila a necham ho do vecera na sporaku, prikryte len tak na polovicu, aby sa vetralo, len aby sa donho neprasilo. Vecer ho znova prevarim a necham na sporaku do druheho rana. No a potom sa zasa uvidi, co dalej. Zatial by som toto mala asi premenovat na "Ako prevarat a schladzovat mlieko" ;)

21.2.2011

Rano.....mlieko! Nevadi. Znova som ho prevarila, zopakujem to aj dnes vecer a pockam este do zajtra rana a ak sa smotana neusadi, idem zhanat byvola.... teda byvolicu, co mi da smotanove mlieko!!! Do kelu!

22.2.2011

Dnes uz "TO MLIEKO"!! nefotim. Ide to rovno za staleho miesania do zachoda...



Tu som vam ukazala, ako sa to robit nema...

Skvelá Júlia . . .

Včera som konečne videla film "Julie & Julia". Meryl Streep je fantastická v každom filme, ale tu prekonala sama seba. Okrem úžasného jedla je vo filme veľa vtipných momentov a na konci filmu, kde Julia otvorí obálku a vytiahne svoju novú, čerstvú, voňavú kuchársku knihu mi tiekli slzy ako hrachy.... celý film som tam chcela byť s nimi, úplne ma celý príbeh "zhltol". Teraz ako posadnutá hľadám obrázky Juliinej kuchyne, rozhodne sa poobzerám po jej knihe tu v knihkupectvách a vyskúšam recepty, na ktoré zoženiem suroviny. (Na foto vľavo: Julia Child, zdroj fotografie: internet)

Aby som vás, čo ste film ešte nevideli trocha naň nalákala pozrite si upútavku k filmu:

A takúto kuchynu možno raz, keď budem veľka (nielen do šírky).... budem mať :) Alebo aspoň podobnú... aspoň zo dva hrnce a panvičky...




... dovtedy si aspoň tú knihu zadovážim :)

mala ukazka z knihy

A tu si môžete prečítať The Julie/Julia project.



Viem, že nie som sama, koho táto dáma úplne očarila . . . priznajte sa :)

Vylet do Chennai (september 2009)

Minuly rok na jesen moj manzel dostal vyhodnu pracovnu ponuku, ktora bola spojena so stahovanim sa do mesta Pondicherry. Vsetci sme tym boli nadseni, pretoze to znamenalo ist byvat do vacsieho mesta a videli sme v tom same vyhody. Preto pocas 10 - dnovych prazdnin Dussehra sme zbalili kufor, sadli do auta a vyrazili na juh Indie. Chceli sme si najprv Pondicherry trochu obzriet a zaroven si urobit take kratke prazdniny v meste Chennai a jeho okoli, kedze Chennai je vzdialene len 1hod. cesty autom od Pondicherry.

Cesta autom trvala 8 hodin do Chennai. Deti to zvladali celkom dobre. Robili sme kazdu 1-2 hod. kratku zastavku, aby sme natiahli a rozhybali nohy, trocha sa najedli. Z domu sme vyrazili hned ako sme sa naobedovali, takze do Chennai sme dorazili az vecer o 22.00hod. Ja som vopred zabookovala hotel cez internet, aby sme nemuseli v noci bludit a hladat, kde je cenovo vhodny hotel a ci maju volne izby. Takze ako sme dorazili, na recepcii nas hned zaviedli na izbu, ked videli, ze mame male deti a manzel zostal dole, aby vyplnil a podpisal, co bolo treba. Hotel bol pohodlny a pekny.

Druhy den rano sme si urobili plan. Rozhodli sme sa, ze pojdeme pozriet malu hadiu farmu priamo v meste. Len sme tiez zistili, ze od rana prsi a fuka silny vietor. To nas vsak nezastavilo a aj tak sme sa sli na farmu pozriet.

Po navrate na hotel sme odpocivali, pretoze deti a aj my sme boli unaveni este z predosleho dna a celodennej cesty. Tak sme si len dali dobry obed...

...pospavali a potom sme sa sli vecer prejst po okoli.

Nasledujuce rano sme si dali ranajky ...

... a vyrazili smerom na krokodiliu farmu, ktora je asi hodinku od Chennai a kusok od nej sa nachadza aj Mahabalipuram.


Krokodilia farma sa dcerke strasne pacila; pobehovala tam cela stastna, ze bude moct v skole rozpravat kamaratkam zazitky :)

Z krokodilej farmy sme sa sli pozriet na Mahabalipuram.

Po tomto vylete sme sa zasa vratili do hotela, kde pri recepcii sedel ind na koberceky so svojim papagajom, ktory predpovedal buducnost.

Posledny treti den v Chennai sme sli do detskeho zabavneho parku a do Zoo (vacsinou boli zvieratka pozaliezane, bolo dost horko), kde sme stravili pol dna.

Vecer sme sli navstivit manzelovho kamarata, kde si nasa dcerka nasla hned dve nove kamosky – jeho dcery.

Stvrty den vyletu sme sa konecne vybrali do Pondicherry, plni ocakavania, co nas caka… Pondicherry vobec nevyzera ako velkomesto. Vsade uzke cesty, male typicke indicke obchodiky, ale co sa tykalo mnozstva potravin a vyberu zeleniny, to bol pre mna raj. Vecer sme si dali veceru....

.... a druhy den sme mali v plane ist pozriet Auroville.

Druhy den rano sme mali vsetci zaludocne krce, zostali cely den na izbe s tabletkami, takze z Pondicherry sme pocas vyletu nic nevideli (okrem zachoda), ale aj tak sme sa tam o mesiac stahovali. Nase ocakavania vsak boli vacsie, nez to, co nas tam cakalo…

A na druhy den rano sme sa vratili do Chennai, kde sme zostali este 1 den, aby sme sa trosku zotavili a vyrazili domov... samozrejme ku koncu vyletu...Chennai je najhorsie oznacene mesto.

Ziadne znacky, takze sme sa stratili a 4 hodiny bludili a hladali vypadovku na dialnicu. Cesta domov nam preto trvala takmer 12 hodin....