Videá z ulíc / Recordings from the streets

 

Obrázky z Mumbai (máj 2016) / Pictures from Mumbai (May 2016)

Tento rok som s prázdninami veľmi nerátala. Bola som pripravená na to, že zostaneme celé leto doma a nejako prežijeme to horko, ktoré nás čakalo. No nakoniec ma synovec nahovoril, nech predsa len prídeme do Mumbai, a tak sme zbalili kufor a šli. Nenavštívili sme žiadne nové miesta, boli to také odpočinkové dni, plné dobrého jedla, čerstvého manga, zeleninových trhov a pohody s mumbajskou rodinou.

Jeden deň sme boli obzrieť aj štvrť, kde bývajú celebrity, ale fotky bohužiaľ odtiaľ nemám, lebo to bola taká nečakaná zmena trasy a kameru som nechala doma. No ale ani nebolo veľmi čo fotiť. Veľké sklamanie. Čakala som veľké, o niečo kľudnejšie ulice, veľké pozemky a domy so záhradami a miesto toho, to boli malé, úzke uličky, plné áut, dom na dome, pri pobreží kopec ľudí a dav ľudí pred SRK domom (ktorého ja nemusím a nikdy nepochopím, prečo je v Indii považovaný za dobrého herca 🤷‍♀️), čo čakali, že im asi zakýva. Teda žiadne veľké dojmy nadšenia som si neodniesla.

Mumbai mám rada, ale vždy mi veľkomesto stačí na dva až tri týždne, potom sa teším domov, na ten náš konzervatívny juh 😃

Pohľad na Chennai.

Shilparamam - Urban hut v Tirupati

Vybavovat v Indii pas je doslova o hubu (kludne na nu mozete spadnut pri cakani). Proces je asi taky, ze najprv je najlepsie spytat sa agenta, co vsetko potrebujete priniest a zaregistrovat si online den a cas, inak vas tam nepustia. Potom idete na dane pasove oddelenie. Tam treba vystat prvu radu, co trvalo nieco cez hodinu. Skontroluju doklady, originaly aj kopie, ktore pred nimi podpisete a poslu vas za sklene bezpecnostne dvere do cakarne, ktora je preplnena, kde vsetci chlapi sedia a zeny s detmi stoja. Okna su zabednene a vy mate kazde 2 minuty pocit, ze ten dalsi nadych uz nedate. Ze chcete na 5 minut vybehnut von na cerstvy vzduch, aby ste tam sebou nesvihli o zem? No urcite, to sa nesmie. Zvozia vas ako male decko, co ste si to dovolili. Myslim, ze aj keby som tam rovno odpadla, aj za to by mi boli vynadali. Po asi 40 minutach cakania konecne pride vase poradove cislo a vy idete do sekcie A. Tam ziadatela odfotia, nahodia udaje do pocitaca a skontroluju este raz doklady. Poslu vas naspat do miestnosti bez kyslika. Dalsich 40 minut a pridete na rad do sekcie B. Tam skontroluju, ci v sekcii A neurobili v nahadzovani udajov chybu a mozno vam povedia nieco doslova sproste (Ako tej pani pred nami, ktorej sa opytala uradnicka, ci je sprosta, ked ma taky poniceny  stary pas; ja by som skor povedala, casto pouzivany a ci je uz uplne sprosta, ked potrebovala agenta na to, aby vedela, co ma priniest. Tak do tej kategorie spadali asi vsetci pritomni...). Potom znova cakate dalsich 40 minut a poslu vas do sekcie C, kde panko skontroluje, ci sa v sekcii A a B nepomylili, povie vam ok, mozete ist. Vyzdvihnete si priepustku, ze mozete opustit budovu and that's how it's done! Pas vraj pride do tyzdna kurierom k nam domov. Takto to prebieha pri obnove, nie pri ziadani uplne noveho dokladu. (Teraz viem, ze najradsej vybavujem pas doma na Myjave! Zlate nase tety, slecny uradnicky. Tymto im ruky bozkavam.) Tak to len tak na okraj....

Este kym sme dorazili na pasove mali sme dve hodinky cas, a tak sme zasli do miestneho muzea, kde boli sochy, ktore zobrazovali zivot miestnych ludi na dedinach, remesla a bolo tam tiez niekolko soch indickych Bohov a svatych v modernom prevedeni. Nebolo toho vela, mozno tam byvaju nejake atrakcie vecer, pretoze tam bol tiez mensi amfiteater, kde pravdepodobne byva nejake ochotnicke divadlo a taktiez je sucastou arealu sobasna hala. Vstupne je 5 rupii na osobu, det pod 7 rokov zdarma. Tu je zopar obrazkov z miesta aj z cesty.

Len si tak zájsť na trh..

Crowford market v Mumbai

Dnes som si bola kúpiť nejaké zásoby do kuchyne. Crowford market je jeden z najväčších trhov v Mumbai, kde zoženiete všetko. Ja som sa potúlala len po časti, kde sa predávajú potraviny a domov som sa vrátila úplne "zdrogovaná" vôňami korenia. Pre mňa je to lepšie ako zábavný park. Ako sme sa presúvali a začala som fotiť, najprv si nás nikto nevšímal, ale po chvíľke akoby si navzájom povedali, že niekto si robí fotky, začali sa nám ponúkať a kričali na mňa "madam, madam photo!" Keď som fotila zeleninu, začal predo mnou poskakovať chlapec, aby som odfotila jeho otca a fotku ukázala v Amerike 😀 Nuž keby tak vedel, že žiadna Amerika sa konať nebude 🙂 Vystihli sme čas, keď trh ešte nebol veľmi zaľudnený, takže sa dalo celkom fajn pochodiť. Keď sme z trhu vychádzali. kráčalo sa už horšie, pretože to bol čas, keď ľudia jeho uličky celkom zaplnia.

Foodhall - potraviny pre bohatších / Grocery store for posh people

Toto je len malá ukážka ako v Indii vyzerá obchod pre "posh people", kde sa dajú kúpiť aj dovozové potraviny. V časti s koláčmi, pečivom, vyrobenými čokoládovými bonbónmi a indickými sladkosťami mi nedovolili fotiť. Obchod sa volá Foodhall, nachádza sa v obchodnom centre Palladium (Phoenix mills) v Mumbai. V Nellore takýto obchod nemáme.

Trhovisko v Nellore / Market in Nellore

Všetky následujúce fotky urobila moja staršia dcérka 🥰

Koriander

Variť v hlinenom hrnci je zážitok! (Baklažánové subzi s kokosovým mliekom)

Už pár dní je neďaleko nášho činžiaku trh, bazaar - jarmok. Chodila som nakúkať na hlinené hrnce, ktoré tam predávajú, spýtala som sa na cenu. Vraj 600 rupií väčšie, 400 rupií menšie. Musím sa viac opaľovať, kvôli nižším cenám.... 😔

Zdalo sa mi to dosť, keď si pomyslím, že hrniec sa mi môže rozpadnúť v rukách. Nevedela som sa rozhodnúť, či kúpiť. Každý deň cestou do školy a zo školy mi tam zrak padne. Včera ma prekvapil môj Sunil. Prišiel domov z práce a hovorí deťom, nech idú s ním na prechádzku, kým ja dorobím večeru. Zamierili rovno na trh, pretože Sanabka už stihla vymaľovať všetky vymaľovánky, ktoré si tam naposledy vybrala. Domov sa vrátili s novými vymaľovánkami, Salonka s knižkami a Sunil s tromi hlinenými hrncami! A vraj všetky tri za 200 rupií. Vačší za 100 a dva menšie za 50. Ten najmenší je vraj dobrý na výrobu jogurtu.

Ešte, že sa tak výborne dopĺňame, pretože kde sa ja neviem rozhodnúť, Sunil rozhodne za mňa 😃

Nemohla som sa dočkať až niektorý z hrncov vyskúšam. Večer som zhľadávala všetky možné informácie na internete, ako sa hrnce používajú, ako sa v nich varí, pečie a ako sa čistia a udržujú v dobrej forme. 

1. Hlinený hrniec pred použitím opláchneme vlažnou vodou a namočíme ho do vlažnej vody aspoň na 15 minút tak, aby bol celkom ponorený. Uvidíte ako z neho vychádzajú malé bublinky - nasakuje vodu. Dokonca ich budete aj počuť. Kým sa hrniec máča pripravte si všetky suroviny. Čo treba nakrájať, nakrájajte. 
2. Hrniec po 15 minútach vytiahneme z vody a chvíľku podržíme, aby odkvapkal. Horák zapneme na mierny oheň a položíme naň hrniec. Hrniec treba zahrievať pomaly, postupne. Ak by sa dal hneď na príliš silný oheň, mohol by prasknúť. Tu som sa bála, že keď ho položím na horák, hrniec sa na ňom celý rozpadne. Ale vydržal!

A ak vám do tohoto bodu hrniec vydržal, môžete pokračovať s varením.

BAKLAŽÁNOVÉ SUBZI S KOKOSOVÝM MLIEKOM

ĆO POTREBUJETE:

1/2 lyžičky tmavých horčičných semienok

niekoľko karí lístkov 

1 zelená chilli paprička 

3 baby baklažány

2 veľké červené cibule

olej (použila som slnečnicový, môžete použiť aj kokosový)

4 strúčiky cesnaku

1/3 lyžičky mletej kurkumy

soľ

50-80ml kokosového mlieka

mleté čierne korenie

1/2 lyžičky garam masala

koriandrová vňať 

AKO POSTUPOVAŤ:

Nezabudnite hrniec pred použitím na 15 minút namočiť!

Keď sa nám už úspešne podarilo postaviť hlinený hrniec na horák, pridáme olej. Oheň postupne zvyšujeme až na plnú silu. Na olej dáme horčičné semienka a karí lístky. Semienka necháme chvíľku popražiť. Pridáme chilli papričku.

Potom pridáme na pásiky nakrájanú cibuľu a na silnom ohni restujeme domäkka. Občas premiešame. Cibuľa restovaná v hlinenom hrnci vás zoznámi s vôňou, akú ste vo svojej kuchyni ešte necítili. Je mi teraz jasné, že TAKTO to má voňať, keď sa restuje cibuľa. Fantázia!

Oheň zmiernime a pridáme nadrobno nakrájaný cesnak a mletú kurkumu. Premiešame.

Ďalej pridáme nakrájané baby baklažány, soľ a premiešame. Znova tá iná - nová vôňa baklažánov, o ktorej som doteraz ani nechýrovala. Hrniec prikryjeme pokrievkou a na miernom ohni baklažány dusíme 5 minút.

Premiešame a pridáme kokosové mlieko, mleté čierne korenie a garam masala. Znova premiešame a na miernom ohni pod pokrievkou varíme ďalších 5 minút. (Po chvíľkach nakuknite a premiešajte.)

 

Pridáme nasekanú koriandrovú vňať a hrniec odstavíme z ohňa; preložíme ho na mriežku. Necháme ho prikrytý a uvidíme, že jedlo sa v ňom ešte stále chvíľu varí. Vždy položte hrniec na mriežku!, kde postupne vychládne, nikdy nie na iný povrch.

Servírujeme posypané koriandrovou vňaťou, s plackami.

Hlinené hrnce majú odo mňa BIG LIKE! Teraz už len skúsiť si to na trojnožke priamo nad ohníkom v prírode 👩🏻‍🍳

Ešte niekoľko rád:

• Keď si hrniec kupujete, dbajte na to, aby nemal žiadne praskliny.
• Ak ste si kúpili hlinený hrniec bez glazúry (tak ako ja), prvýkrát v ňom nevarte príliš aromatické jedlo (ako napr. ryby), pretože hrniec všetko nasiakne (pachy aj chute). 
• Ak použijete hrniec do rúry, vkladajte ho do studenej rury. Rúru zapnite až keď je hrniec v nej. Ak by ste ho vložili do predohriatej rúry, riskujete, že vám praskne.
• Hrnce bez glazúry sa nesmú umývať žiadnym chemickým prípravkom, saponátom. Namočte ich do horúcej vody a nechajte odmáčať. Potom kefkou len jemne očistite a nechajte vyschnúť pri izbovej teplote. Ak by mali nejaké silnejšie škvrny, či mastnotu, bolo mi povedané dať do hrnca trocha soli alebo piesku a tým to "vydrhnúť". Potom v ňom chvíľu povariť vodu s troškou octu alebo citrónovej šťavy (pre odstránenie pachov), vyliať a nechať vyschnúť.
• NIKDY nezabudnite na namáčanie pred použitím!

Diwali trhy (Dadar, Mumbai) / Diwali markets

Všade sa už všetci chystajú na oslavy festivalu svetiel - Diwali. Trhy sú v plnom prúde, všade sa predávajú lampášiky (kandil) a svietničky (diya) a v ponuke je aj nespočetné množstvo prskaviek a rôznych búchajúcich somarín, ktoré počas Diwali zadymia a zasmradia celé mesto. Dnes sme zašli na trh v časti Dadar, kde sme boli kúpiť Kandil.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na trhu s rybami a inými potvorkami (Mumbai) / Fish market (Mumbai)

Včera mi moja kamarátka Lola písala ako bola na kurze varenia v Škole varenia pre gurmánov, učili sa pripravovať ryby a veľmi chválila. Inšpirovala ma. A tak som dnes zašla na trh s rybami v Mumbai a urobila zopár obrázkov rýb a iných potvoriek, ktoré dostať tu. 

Vstup na trhovisko.

Čierna "pomfret" (neviem slovenský názov), krevety, "seer fish" (neviem slovenský názov).  

"Seer fish", Rawas (indian salmon), Bombay duck, white pomfret.  

Teta čistí krevety.

Rawas a tie zelenkavé su makrely. 

Seer fish.  

Prvé dve: Ghol fish (neviem slovenský názov), Pomfret, Rawas, Seer fish.

Žralok, makrela, kalmáre, s červenou rybou nie som si istá, pravdepodobne Pražma. 

Kraby.

Black pomfret.

Bombay duck.

Mušle a ústrice.  

Mušle, ústrice sú v plastových vreckách.

Čistenie ústric. 

Teta a "mini-villi". Villi je ten nástroj, čo vyzerá ako malá kosa. Na ostrej hrane rozpoľuje mušle.  

Sušené rybky, krevety...

A aby ste videli a počuli aj atmosféru trhu, natočila som kratučké video.