Dnes som sa zobudila s boľavým hrdlom a spomenula som si na jeden zážitok, ktorý vás možno trošku pobaví.
Prvé 3 roky sme bývali na samote, blízko maličkej dedinky. |
Z tej dedinky u nás robil jeden starší muž (okolo 60tky mal). Bol to náš security man, čiže s palicou zaháňal cudzích, okoloidúcich, čo si prišli “požičať” naše ovocie, ktoré sme pestovali. Ja som mu hovorila “starý muž”.
Starý muž mal vždy po ruke nejakú radu, či odpoveď…..na všetko. Sedával u nás na priedomí a len čo počul, že naša dcérka zaplakala, už aj klopkal, bral ju na vysokého koňa a chodil s ňou hore dole po vonku. Preto aj jedny z prvých slov, ktoré sa naučila boli “Ou, oh Jeddu!”, voľne preložené ako poháňanie kráv.
stary muz so Salonkou <3 |
Keď som bola tehotná s našim prvým bábätkom, dostala som silný zápal hrdla. Nemohla som rozprávať a k lekárovi som mohla ísť až v pondelok, pretože v nedeľu bol odcestovaný. No a keď ma náš “starý muž” videl v akom som stave, samozrejme mal radu. Hneď oznámil môjmu manželovi, aby mi rozmiešal kurkumu v teplom mlieku alebo vode a dal mi to vypiť. Ale to nebolo všetko… čo som ja netušila. O pol noci ma manžel budil, že nastupuje ďalší krok liečby! Kúsok ďalej od domu horel ohník a ja som v pyžame musela pekne prísť až k ohníku (dávať pozor, aby som hadovi na chvostík v tej tme nestupila), kde mi starý muž povedal, aby som si do ohníka 3krát odpľula….. oči mi vyliezli až na koniec nosa, či to myslí vážne. On sa nesmial! A tak som si pekne 3krát odpľula do ohníka, čo malo odohnať (“spáliť”) zlý zápal v mojom hrdle.
Ráno som sa zobudila, pred dverami v rozbitom suchom kokosovom orechu bez dužiny horel gáfor (starý muž robil modlitbu za moje hrdlo) a aj keď hrdlo ešte bolelo, bolo to o poznanie lepšie :)
Niekoľko starších obrázkov z nášho života na indickej dedine....
Tomy, Boby, Beny, Hrčka, Puppy. |
Tu je už aj Salonka :) |