V Ponnapudi u stareho muza

Pred 7 rokmi / 7 years ago

Ešte pred tým, než som prišla do Indie, Sunil kúpil pozemok blízko miesta, kde vtedy pracoval. Začal stavať dom, vysadil kokosové palmy a mangovníky. V septembri 2002, keď sme už mesiac boli svoji, sme sa tam presťahovali. Domček bol vnútri už hotový, už len vonku bolo treba dorobiť nejaké veci. V tomto domčeku obklopenom prírodou sme žili tri a pol roka. Potom následovalo sťahovanie do Bapatla. Príroda tam bola pekná, ale keďže to boli moje prvé roky v Indii a bola to úplná samota, bolo mi tam ťazlžko... smutno. To však neovplyvnilo to, že mám rada tamojších ľudí; hlavne Starého muža (inak volá sa Mati Ramanaya 😀)

Tento týždeň nám Mati Ramanaya aj jeho syn Venkaya párkrát volali, či by sme nemali cez víkend, v nedeľu čas a neprišli by sme. Samozrejme to nemalo byť len tak. Mali ceremóniu, keď deťom prvýkrát v ich živote oholia celkom vlasy a darujú ich Bohu. V dome je vtedy modlenie, nejaké tradície sa dodržujú a po tom všetkom následuje výdatný obed. A tak sme sa rozhodli, že pôjdeme.

Vyrazili sme z domu okolo obeda. Keď sme odbočili z diaľnice, cesty začali lemovať krásne, zelené, ryžové políčka. Nepotrebujem vidieť Varanasi, ani slumy Dharawi, ale tieto ryžové políčka, v ktorých sú kde tu roztrúsené palmy milujem. Pohľad na ne je ukľudňujúci a človek sa až zasníva.

Cestou sme sa zastavili v malom obchodíku pri ceste, aby sme si kúpili balenú pitnú vodu. Cez cestu tam prebehla opičia rodinka a bolo to oveľa krajšie ako pozerať sa na smutné opice v Zoo, ktoré Salonka videla v Hodoníne a dlho ju tie "zvieratkovské" tváre "mátali" a nedali jej pokoja, prečo sú tam pozavierané a ešte k tomu každé zvlášť.

Do Ponnapudi sme dorazili bohužiaľ neskoro. Už bolo po modlení a zvykoch, deti mali hlavy už oholené. A tak nás pozvali do domu Raviho - najstaršieho syna Starého muža.

Usadili nás v dome, ponúkli vodu a Venkaya nám priviedol ukázať svojich troch synov. Mladší dvaja sú dvojičky.

Ponúkli nám dobrý obed: Mutton Biryani, Mutton curry, pražené Vada a nejaké sladkosti. Všetko chutilo super, vôbec to nebolo prehnane štipľavé, také akurát aj pre mňa.

Po obede sme si chvíľku posedeli vonku pred domom, kde sa chodili pomaličky na nás pozerať ľudia z dediny. Boli zvedaví hlavne na našu staršiu dcérku, ktorá tu prvé tri roky vyrastala a všetci ju poznali 🥰

Potom sme sa peši vybrali na prechádzku cez dedinku k nášmu bývalému domčeku. Tu kedysi Salonka s vetvičkou v ruke maličké kozlence naháňala 🥰

Nedeľná partička 😀 

Pole s búrskymi orieškami.

A tu už sme prišli k domčeku. Vyzeralo to okolo ako džungľa; všetky palmy vyrástli, dom nebolo z cestičky pomaly ani vidieť.

A Starý muž ešte stále kladie svoje ohníky okolo domu tak ako kedysi, keď ma s tým rozčuľoval, pretože si založil ohník vždy pri mojom čerstvo opranom prádle 😭🙈

Zo strechy domu, už nevidno naďaleko ako kedysi.

Tu sú kravičky Starého muža. Ten by bol najradšej, keby bola Saloni zasa malinká a on ju mohol po okolí na pleci nosiť, vykríkať na havrany a poháňať kravy a večer, keď vykukne mesiačik, kričať naň "sanna maama, sanna maama, ra!" (mesiačik, mesiačik poď!)

Aj drobčekovi nášmu sa tam pačilo 🥰

Času však nikdy nie je nazvyš a tak sme sa museli pobrať domov. Prišli sa s nami ešte všetci rozlúčiť...

... a zakývať nám 🙂

Cestou sme sa ešte zastavili pri pobreží.

V dedinke Ramatirtham, kde stavajú nový chrám.

A keďže slniečko pomaly začalo zapadať a chystať sa na spánok, aj my sme sa pobrali domov.

Bola to jedna z najkrajších nediel v poslednom období. Aj keď roky tam strávené boli ťažké, mám aj veľa pekných spomienok.

Ako chytať kraby / How to catch a crab

Keď sme bývali prvé tri roky v domčeku a bola som práve tehotná, ochutnala som prvýkrát krabie mäso. Bolo to niečo úžasne dobré. Keďže som sa mohla vyhovoriť, že to nie ja, ale bábätko pýta krabie mäsko, tak sme ich mali dosť často. Vždy som sa chichotala s akou výzbrojou môj muž a chalani od nich z práce šli k moru. 

Počkali, kým sa zotmie, vzali baterky a umelé vedrá a šli na lov. Vedeli tam stráviť aj dve hodiny. Ja som zatiaľ urobila nejaké placky a starý muž založil ohník (na to on bol expert). Keď sa vrátili, syn starého muža kraby očistil a chlapci začali piecť klepietka v pahrebe. Kým sa klepietka piekli, vysvetlili mi ako tie rýchle potvorky chytajú. 

Treba si zobrať hrsť mokrého piesku do ruky, opatrne sa po tme prikradnúť ku krabovi, hodiť naňho celou silou piesok, takže nemôže utiecť a rýchlo chytiť a hodiť do vedra.

Tak na toto by som sa určite nedala. Ale po klepietkach som si vždy ešte veľmi dlho prsty oblizovala.

Ako mi indický “šaman” liečil boľavé hrdlo / How an Indian medicine-man cured my sore throat

Dnes som sa zobudila s boľavým hrdlom a spomenula som si na jeden zážitok, ktorý vás možno trošku pobaví.

Prvé 3 roky sme bývali na samote, blízko maličkej dedinky.

Z tej dedinky u nás robil jeden starší muž (okolo 60tky mal). Bol to náš security man, čiže s palicou zaháňal cudzích, okoloidúcich, čo si prišli “požičať” naše ovocie, ktoré sme pestovali. Ja som mu hovorila “starý muž”.

Starý muž mal vždy po ruke nejakú radu, či odpoveď…..na všetko. Sedával u nás na priedomí a len čo počul, že naša dcérka zaplakala, už aj klopkal, bral ju na vysokého koňa a chodil s ňou hore dole po vonku. Preto aj jedny z prvých slov, ktoré sa naučila boli “Ou, oh Jeddu!”, voľne preložené ako poháňanie kráv.

stary muz so Salonkou <3

Keď som bola tehotná s našim prvým bábätkom, dostala som silný zápal hrdla. Nemohla som rozprávať a k lekárovi som mohla ísť až v pondelok, pretože v nedeľu bol odcestovaný. No a keď ma náš “starý muž” videl v akom som stave, samozrejme mal radu. Hneď oznámil môjmu manželovi, aby mi rozmiešal kurkumu v teplom mlieku alebo vode a dal mi to vypiť. Ale to nebolo všetko… čo som ja netušila. O pol noci ma manžel budil, že nastupuje ďalší krok liečby! Kúsok ďalej od domu horel ohník a ja som v pyžame musela pekne prísť až k ohníku (dávať pozor, aby som hadovi na chvostík v tej tme nestupila), kde mi starý muž povedal, aby som si do ohníka 3krát odpľula….. oči mi vyliezli až na koniec nosa, či to myslí vážne. On sa nesmial! A tak som si pekne 3krát odpľula do ohníka, čo malo odohnať (“spáliť”) zlý zápal v mojom hrdle.
Ráno som sa zobudila, pred dverami v rozbitom suchom kokosovom orechu bez dužiny horel gáfor (starý muž robil modlitbu za moje hrdlo) a aj keď hrdlo ešte bolelo, bolo to o poznanie lepšie :)

Niekoľko starších obrázkov z nášho života na indickej dedine....

Tomy, Boby, Beny, Hrčka, Puppy.

Tu je už aj Salonka :)