Este pred tym, nez som prisla do Indie, Sunil kupil pozemok blizko miesta, kde vtedy pracoval. Zacal stavat dom, vysadil kokosove palmy a mangovniky. V septembri 2002, ked sme uz mesiac boli svoji, sme sa tam prestahovali. Domcek bol vnutri uz hotovy, uz len vonku bolo treba dorobit nejake veci. V tomto domceku obklopenom prirodou sme zili tri a pol roka. Potom nasledovalo stahovanie do Bapatla. Priroda tam bola pekna, ale kedze to boli moje prve roky v Indii a bola to uplna samota, bolo mi tam tazko.... smutno. To vsak neovplyvni to, ze mam rada tamojsich ludi... hlavne Stareho muza (inak vola sa Mati Ramanaya :)
Tento tyzden nam Mati Ramanaya aj jeho syn Venkaya parkrat volali, ci by sme nemali cez vikend, v nedelu cas a neprisli sme. Samozrejme to nemalo byt len tak. Mali ceremoniu, ked detom prvykrat v ich zivote oholia celkom vlasy a daruju ich Bohu. V dome je vtedy modlenie, nejake tradicie sa dodrzuju a po tom vsetkom nasleduje vydatny obed. A tak sme sa rozhodli, ze pojdeme.....
Tento tyzden nam Mati Ramanaya aj jeho syn Venkaya parkrat volali, ci by sme nemali cez vikend, v nedelu cas a neprisli sme. Samozrejme to nemalo byt len tak. Mali ceremoniu, ked detom prvykrat v ich zivote oholia celkom vlasy a daruju ich Bohu. V dome je vtedy modlenie, nejake tradicie sa dodrzuju a po tom vsetkom nasleduje vydatny obed. A tak sme sa rozhodli, ze pojdeme.....
Vyrazili sme z domu okolo obeda. Ked sme odbocili z dialnice, cesty zacali lemovat krasne, zelene, ryzove policka. Nepotrebujem vidiet Varanasi, ani slumy Dharawi, ale tieto ryzove policka, v ktorych su kde tu roztrusene palmy milujem. Pohlad na ne je ukludnujuci a clovek sa az zasniva....
Cestou sme sa zastavili v malom obchodiku pri ceste, aby sme si kupili balenu pitnu vodu. Cez cestu tam prebehla opicia rodinka a bolo to ovela krajsie ako pozerat sa na tie smutne opice v Zoo, ktore Salonka videla v Hodonine a dlho ju tie zvieratkovske tvare "matali" a nedali jej pokoja, preco su tam pozavierane... a kazde zvlast...
Do Ponnapudi sme dorazili bohuzial neskoro. Uz bolo po modleni a zvykoch, deti mali hlavy uz oholene. A tak nas pozvali do domu Raviho - najstarsieho syna Stareho muza...
Usadili nas v dome, ponukli vodu a Venkaya nam priviedol uukazat svojich troch synov. Mladsi su dvojicky...
... ponukli nam dobry obed: Mutton Biryani, Mutton curry, prazene Vada a nejake sladkosti. Vsetko chutilo super, vobec to nebolo prehnane stiplave, taku akurat aj pre mna.
Po obede sme si chvilku posedeli vonku pred domom, kde sa chodili pomalicky na nas pozerat ludia z dediny. Boli zvedavi hlavne na nasu starsiu dcerku, ktora tu prve tri roky vyrastala a vsetci ju poznali :)
Potom sme sa pesi vybrali na prechadzku cez dedinku k nasmu byvalemu domceku.
... nedelna particka :)
... pole s burskymi orieskami....
... a tu uz sme prisli k domceku. Vyzeralo to okolo ako dzungla! vsetky palmy vyrastli, dom nebolo z cesticky pomaly ani vidiet.
... a Stary muz este stale kladie svoje ohniky okolo domu tak ako kedysi, ked ma s tym rozculoval, pretoze si zalozil ohnik vzdy pri mojom cerstvo opranom pradle :))
... zo strechy domu, uz nevidno nadaleko ako kedysi...
... kravicky Stareho muza.... ten by bol najradsej, keby bola Saloni zasa malinka a on ju mohol po okoli na pleci nosit, vykrikat na havrany a pohanat kravy a vecer, ked vykukne mesiacik, kricat nan "sanna maama, sanna maama ra!".... (mesiacik, mesiacik pod!)
... aj drobcekovi nasmu sa tam pacilo :)
... casu vsak nikdy nie je nazvys a tak sme sa museli pobrat domov. Prisli sa s nami este rozlucit...
... a zakyvat nam...
Cestou sme sa este zastavili pri pobrezi...
... v dedinke Ramatirtham, kde stavaju novy chram.
A kedze slniecko pomaly zacalo zapadat a chystat sa na spanok, aj my sme sa pobrali domov.
Bola to jedna z najkrajsich nediel v poslednom nasom obdobi.... aj ked roky tam stravene boli tazke, mam len pekne spomienky...
krásne zábery a úžasné nedeľné čítanie! ďakujem
OdpovedaťOdstrániťkrasne miesta a uzasna atmosfera z nich sala.. a to teplo, ktore nam tu chyba.. nadhera:)
OdpovedaťOdstrániťVeeelmi prijemne citanie ,Miska..az som sa tak zasnivala,ako kraaasne by sa mi zilo,obklopenej palmamy:))viac by mi ani nebolo treba,ja mam palmy straaaasne rada :))dakujem za dalsie nahliadnutie do tvojho sveta:)
OdpovedaťOdstrániťDakujem dievcata :)
OdpovedaťOdstrániťúžasné čítanie, až sa mi chĺpky na rukách postavili :-). A obdivujem Ťa, že dokážeš žiť tak daleko od domova....fakt.
OdpovedaťOdstrániťDakujem @rikinka :)
OdpovedaťOdstrániťDnes, keď Ťa človek už videl, sa to číta dajako inak :-)
OdpovedaťOdstrániť