Zobrazujú sa príspevky s označením clanky. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením clanky. Zobraziť všetky príspevky

pondelok 9. septembra 2013

Jai Ganesha!

Tento rok do Mumbai slavit Ganesh festival nejdeme. Bohuzial manzelova praca nepusti. Susedia tu nemali zaujem urobit spolocnu pooja a vsetci su bud doma alebo odcestovani. Deticky v skole dostali hlinenych (eco friendly) Ganeshkov, ktorych treba vymalovat. Urobit pre nich pooja a zaniest bud do najblizsieho chramu, odkial ich spolocne odvezu s chramovym velkym Ganeshom k vode alebo ich mozeme zaniest k vode my.

ganesh 008


Deticky Ganeshkov vymalovali. Tesila som sa, ze si mozno urobime pekny program doma.

22ganesh 003

22ganesh 001


Ale dnes rano sa mi vobec nedari. Rozbila som kokosovy orech a ten bol vnutri hnily. Este, ze bol malicky obchodik pri nas rano otvoreny. Zbehla som tam a kupila druhy. Nachystala som si plnku do Modakov. Pripravila som si cesto z ryzovej muky. Cesto sa mi zdalo troska huste, preto som pridala extra vody a troska oleja. Po prehneteni sa pekne spojilo a bolo smyklave a leskle, ako ma byt. Ale pri modelovani modakov to bola katastrofa. Cesto sa mi trhalo, o tom, ze urobim perfektne modak-y so zabybmi som mohla len snivat.

221


Podarilo sa mi ako-tak vymodelovat aspon tasticky, ktore troska pripominali modak. Voda v hrnci zovrela, modak-y som ponorila do vody (proti praskaniu), ulozila na naolejovany hrniec s dierkami (parak) a nechala parit 15 minut.

22modak 027


Po 15 minutach som pokrievku odlozila a videla popraskane modak-y (tu ani namocenie do vody nepomohlo). Par minut som to predychavala a kedze som sa od rana babrala len s tymto, hrniec som odlozila a isla robit normalny obed (dnes vegetariansky).

22modak 035


Ak uz dnes nic nepokazim, mozno este zajdeme niekam pozriet, na vyzdobu v meste a nocne osvetlenie. A ak zajdeme, doplnim post o fotky. Majte pekny den.




Nakoniec sme nikam nesli. Vo vedlajsom cinziaku sa konala pooja, tak som mala atmosferu aspon na posluch. A miesto potulovania sa ulicami a obzerania Ganeshov sme sli skoro spat...


ganesh

ganesh1






streda 21. augusta 2013

Zhoď si lungi na päty!

V Indii, hlavne na juhu Indie sa ľudia nad módou príliš nevzrušujú. Nosia svoje tradičné oblečenie, v ktorom im je pohodlne a na ktoré sú zvyknutí. Ženy nosia sárí alebo salwar kameez a muži na také bežné neformálne nosenie nosia košeľu a lungi (kus zošitej látky) alebo dhoti (kus látky), nazývaný tiež mundu. Teraz hovorím o takom skôr dedinskom živote.



Lungi je kus zošitej látky, ktorú si ovinú okolo pása, prehodia z jednej strany na druhú a zastrčia - akoby si zastrčili handru do gatí. Ako sa lungi oblieka vám ukáže Wilbur: 





Pod lungi nosia väčšinou ešte krátke nohavice. Vždy ma zaujímalo ako sa to vlastne má nosiť. No ja som mala to (ne)šťastie, že som to zistila. 
Bývali sme v dedinke Ponnapudi. Okolo domu rástli kokosové palmy. V tom čase boli ešte nízke, ale keďže troška podrástli, bolo treba im prihrnúť hlinu. A tak náš starý muž zavolal chlapov z dediny na brigádu. Ja som si ráno sadla von na priedomie s kávou a knižkou. Na chvíľku som od knihy zodvihla zrak a zbadala som, čo som vidieť nechcela. Pod palmou sa ohýbal jeden z chlapov, kde prihŕňal indickou motykou hlinu k palme. A pod vyhrnutým lungi bol celkom naostro. Radšej som šla rýchlo do domu a za sebou zamkla, aby ma tie "zrkadielka" príliš neoslnili…

Lungi je aj celkom praktická vec. Na juhu ľudia z dedín väčšinou pracujú na poliach (ryžových, arašidových…), a tak len ťažko by hľadali nejaké toalety. Keď teda “musia”, stačí im lungi vyhodiť na bedrá a učupiť sa pri ceste. Čo aj robia - najlepšie tvárou do cesty, aby sa pri tom nenudili a mohli pozorovať okoloidúce autá. 

Lungi je tradičný odev, súčasť tunajšej kultúry, ktorú rešpektujem. Aj spôsob akým muži lungi alebo dhoti nosia má rôzne významy. Viac vám povie toto video: 




Aj keď mi kedysi bol tento kus odevu smiešny a prišiel mi ženský, dnes mi to už tak nepríde. Nie je nad dobrý prievan v indickom horúcom počasí.

utorok 30. apríla 2013

Krst knihy - Ako chutí masala

Včerajšok bol trocha napätý už od rána. Trocha som sa bála ako sa dcérky zavarujú s babičkou, keďže sú zvyknuté, že som stále s nimi. Ale babička je asi kúzelníčka :)

Keď som prišla do Panta Rhei mala som trému posadiť sa pred ľudí a rozprávať. Predsa len je to iné, ak sa môžem skryť za písmenká. Krst knihy však prebehol hladko, atmosféra bola príjemná, aj keď nervozita zo mňa celkom neopadla. Krst uvádzal Dado Nagy - odborník na literatúru. Vždy keď sa na mňa otočil a videla som jeho pokojný úsmev, tak som si povedala - kľud, je to dobré! Krstným otcom knihy bol Jarko Žídek, ktorého určite všetci poznáte. Veľmi si cením, že prišiel a spríjemnil nám všetkým podvečer.

Prišli ľudia, ktorých som poznala len z profilových fotiek z facebooku, čo ma veľmi potešilo. Chcem sa poďakovať každému, kto si našiel čas a zastavil sa. Chcem poďakovať Lucii Hlubenovej z vydavateľstva Albatrosmedia na Slovensku a zároveň všetkým z vydavateľstva. Rovnako ďakujem nakladateľstvu Motto, pani Romane Pridalovej a všetkým z tohto nakladateľstva. Ďakujem aj Panta Rhei za priestor a príjemné prostredie a taktiež reštaurácii Ganesh Utsav za občerstvenie. Ďakujem Dadovi a Jarkovi, bolo mi cťou usadiť sa medzi nich :) 

A najviac ďakujem všetkým čitateľom blogu a milovníkom Indie a indickej kuchyne, bez vás by sa nič z tohto nestalo.

IMG_0215
 

IMG_9223


IMG_0219


IMG_9230


IMG_9232


IMG_9235


IMG_9239


IMG_0224




.... a fotografie od: B. Moric - zo stranky na FB, albatrosmedia.sk

20130429_Masala001


943779_562468443773302_1199072707_n


936755_562468503773296_1740200776_n (1)


68584_562468590439954_1673807047_n


262384_562468463773300_1730081400_n


11764_562468703773276_1901047509_n


68587_562468697106610_344381715_n


248017_562468813773265_132763221_n


524776_562468673773279_1238629650_n


941817_562468647106615_1828997496_n


20130429_Masala019


20130429_Masala027


20130429_Masala041


20130429_Masala044


20130429_Masala046


20130429_Masala056


20130429_Masala081



164243_562469170439896_1466702695_n


400702_562469027106577_884468611_n


575552_562469013773245_1174092177_n


941143_562468960439917_2077155308_n


577667_562469093773237_1152755348_n


20130429_Masala086


nedeľa 21. apríla 2013

Prázdniny

Začali sa školské prázdniny v Indii a zároveň prišli aj horúce dni. Tento rok im ale utečieme a pôjdeme zhlboka dýchať slovenský čerstvý vzduch, aby sa nám roztiahli hrudné košíčky. Na blogu bude ticho a nebudú pribúdať nové recepty až do júna. 

Užívajte si jar, kvitnúce stromy a teplé slnečné lúče....

A nás čaká toto..... <3



6234613007_91f79bcd32_z


6243527440_6c87e399f3_z


6266004031_6c4f7be20b_z


6225814243_df72642e53_z






streda 13. marca 2013

Drzá ako opica

Určite poznáte výraz "drzá ako opica". Ten, kto ho vymyslel, vedel o čom hovorí. Nie nadarmo sa drzosť prirovnáva práve k opici.

V našom susedstve sa usadila opičia rodinka. Najprv som vídavala len 3 členov. Chodili až k nám na balkón, ale keďže tam odpadkový kôš nedávam, nič nenašli a chodiť prestali. Neskôr, cestou zo školy som zaregistrovala pri školskom oplotení až 8 členov skupiny. Niektoré opice sa odvážili priblížiť až k malému obchodíku, ktorý tu máme.


opice1
(pohľad z môjho bočného balkóna)


Raz, keď som šla zo školy so Sanabkou, zastavila som sa v obchodíku kúpiť múku a banány. A tie potvory asi hneď banány zacítili. Prebehli cez cestu a začali sa obšmietať, vyliezli na stromy a sledovali. Keď sme kráčali po cestičke z obchodu, jedna malá zlatá opička sa pustila pomaly za nami. Urobila som na ňu "hush". V tom momente zo stromu skočila veľká, nasr*** dena opica, vycerila na mňa zuby, vydala čudný zvuk a už aj išla skočiť (no dobre, možno preháňam, ale bola v pozícii "ešte krok a si o hlavu kratšia!"). Rýchlo som po nich hodila banán, zobrala Sanabku na ruky a utekala preč. Ešte, že som to mala domov blízko.

Nuž a dnes ráno pozerám na balkón, sedeli tam dve opice, v rukách držali moje kolíčky na prádlo a keď som sa pohla a zbadali ma, rýchlo vzali ešte pár kolíkov a zdrhali preč. Načo im budú kolíky?? Budú sa kúpať a potom sa niekde usušia ako psíček a mačička?



Z tohoto vyplýva ponaučenie: "Nehádžte opiciam banán, lebo vám prídu ukradnúť kolíky na prádlo."




opice2

sobota 16. februára 2013

So zubármi sa nefotím...

(ilustračné foto z internetu)


Dnes som prechádzala okolo jednej zubnej ambulancie a spomenula som si na jeden zážitok, ktorý sa odohral asi 9 rokov dozadu. 

Bolo to pár mesiacov, čo sa narodila naša staršia dcérka a ja som potrebovala ísť zubárovi. V  manželovej práci nám odporučili jedného pána, ktorý pracoval spolu so svojimi dvomi synmi, tiež zubármi. Boli veľmi milí, zhovorčiví, aj keď viesť dialóg, kým mi v ústach bzučí vŕtačka, nie je práve najlepší nápad.

Pri mojej tretej návšteve sa ma jeden zo synov spýtal, či sa môžu so mnou odfotiť, vraj na pamiatku, že u nich v ambulancii bola cudzinka. Polichotilo mi to a tak som súhlasila. Poďakovala som sa za ich služby a šla domov. 

Asi o 2 týždne prišiel manžel domov s novinami v rukách, kde na tretej strane bola reklama na zubnú ambulanciu v Nellore spolu s fotkou mňa a pánov zubárov. Najprv sme sa na tom smiali, ale smiech nás prešiel, keď za ďalšie 2 týždne v tých istých novinách vyšiel pobúrený článok o týchto zubároch ako si môžu dovoliť robiť si reklamu takým spôsobom, ako keby iní zubári neboli dosť dobrí len preto, že u nich nebol cudzinec. Vraj medzi zubármi vtedy prebiehali v meste veľké hádky.  A všetko spôsobila jediná fotka, o ktorej som si ani len nepomyslela, že skončí v novinách.

A tak som sa v tom čase príliš neobzerala, keď som šla do mesta. Od vtedy sa už nikdy s nikým nefotím a zvlášť nie so zubármi.

nedeľa 27. januára 2013

Nedeľná prechádzka

Dnes bol krásny deň. Slniečko svietilo, ale nebolo príliš horko. Zimné dni sa pomaly končia a bude čoraz teplejšie. A tak sme dnešok využili a strávili ho vonku. Deti sa vybehali, Bobby s nimi a tak dnes budú všetci dobre späť.