Drzá ako opica

Určite poznáte výraz "drzá ako opica". Ten, kto ho vymyslel, vedel o čom hovorí. Nie nadarmo sa drzosť prirovnáva práve k opici.

V našom susedstve sa usadila opičia rodinka. Najprv som vídavala len 3 členov. Chodili až k nám na balkón, ale keďže tam odpadkový kôš nedávam, nič nenašli a chodiť prestali. Neskôr, cestou zo školy som zaregistrovala pri školskom oplotení až 8 členov skupiny. Niektoré opice sa odvážili priblížiť až k malému obchodíku, ktorý tu máme.

(pohľad z môjho bočného balkóna)

Raz, keď som šla zo školy so Sanabkou, zastavila som sa v obchodíku kúpiť múku a banány. A tie potvory asi hneď banány zacítili. Prebehli cez cestu a začali sa obšmietať, vyliezli na stromy a sledovali. Keď sme kráčali po cestičke z obchodu, jedna malá zlatá opička sa pustila pomaly za nami. Urobila som na ňu "hush". V tom momente zo stromu skočila veľká, nasr*** dena opica, vycerila na mňa zuby, vydala čudný zvuk a už aj išla skočiť (no dobre, možno preháňam, ale bola v pozícii "ešte krok a si o hlavu kratšia!"). Rýchlo som po nich hodila banán, zobrala Sanabku na ruky a utekala preč. Ešte, že som to mala domov blízko.

Nuž a dnes ráno pozerám na balkón, sedeli tam dve opice, v rukách držali moje kolíčky na prádlo a keď som sa pohla a zbadali ma, rýchlo vzali ešte pár kolíkov a zdrhali preč. Načo im budú kolíky?? Budú sa kúpať a potom sa niekde usušia ako psíček a mačička?

Z tohoto vyplýva ponaučenie: "Nehádžte opiciam banán, lebo vám prídu ukradnúť kolíky na prádlo."