Nedela

Konecne sa blizia letne prazdniny a manzelove volno. Stravime viac casu spolu, vonku a dufam, ze sa mi podari nieco pekne nafotit. Vcera sme stravili prijemne poobedie prechadzkou.

Bohuzial toto sa stava casto :( nie je to prvykrat, co sme nasli prazdne puzdro z korytnacky, ktora prisla na plaz "skovat" vajicka.

Nasa starsia dcera.

Nasa mladsia dcera.

Zopar minulorocnych zaberov I.

Takto to vyzera, ked zajdeme za mestecko, kde byvame. Vacsinou rovina, ryzove policka a sem tam dedina.

Granatove jablko.

Granatove jablko.

Mosambi.

Slniecko zapadlo, ked sme sa vracali domov z prechadzky pri mori.

Hlavna cesta v Bapatla.

Moje kluce . . .

Najprv muzi, potom zeny . . .

Minulu jesen, pocas obdobia svadieb nas pozvali na dve. Celkom som sa tesila. Ked sme tam dorazili, vsade bola pekna vyzdoba, vela ludi, pretoze indicka aj ta najmensia svadba ma okolo 300 hosti - minimalne.




Tak sme sa usadili a cakali, co sa bude diat. Nevesta nikde... zenich nikde.... Zrazu k nam niekto prisiel, vraj podava sa vecera. Postavili sme sa a pan mi naznacil, ze ja mam zostat sediet. No ano, najprv jedia muzi. Tak som mojho muza stiahla za rukav naspat, ze pokial ide jest, tak idem s nim, pretoze sme prisli spolu a sme manzelia. Takze sme zostali sediet a cakali dalsiu hodinu, pocas ktorej sa na nas ludia obzerali, buchali do seba laktami, chichotali sa a uskrnali a ked si nas zacali fotit, tak sme sa zdvihli a isli domov :))))) Na tu druhu svadbu som nesla, boli sme len pozehnat mlademu zenichovi, pretoze to bol syn nasej tety susedky a natocila som si aspon ich svadobnu kapelu, ktora posedavala na chodbe a vyhravala od skoreho rana :)



Dnes som si na to spomenula, pretoze v susedstve sa konaju zasnuby a zhrcili sa tam hostia. Prave sa podava obed a samozrejme muzi a zeny zvlast . . .






Toto su zvyky v malom meste v juznej Indii. Verim tomu, ze vo velkych mestach ako je napriklad Mumbai a Delhi to takto nefunguje.

No a vlastne viem, ze vo velkych mestach su tie zvyky ine! Spomenula som si na svadbu manzelovej netere, kde sme boli v maji 2009, tak zopar fotiek z nej:











Stolovanie som neodfotila, pretoze som netusila este, ze budem blogovat o jedle, ale boli svedske stoly a chodili si k nim brat aj muzi aj zeny naraz :)

Zelenina až k vašim dverám / Vegetables to your door

V Indii je veľa vecí, na ktoré si treba zvyknúť, na ktoré si našinec možno nikdy nezvykne, ale aj veľa vecí, ktoré našinec u nás doma nezažije. India má aj svoje výhody. Jednou z nich sú tety, slečny, čo nosia na hlave prútené koše a predávajú zeleninu (ovocie, ryby...) tým spôsobom, že prídu až k vašim dverám.

moja zeleninarka...chodi ku mne uz 4 roky

Časom, keď si na seba zvyknete, chodia pravidelne, pýtajú sa, čo potrebujete priniesť z trhu a vyberajú to najkrajšie, čo sa vybrať dá. Či prsí, či ma skolí horúčka, vždy mám peknú, čerstvú zeleninu.

Ako nam vcely lasku priniesli

Bola jesen 2008, ktora sa v Indii od leta nijako nelisi. Dni horuce a noci teple. Blizil sa koniec oktobra a ja s velkym bruskom som poslednykrat vysla pesi na 5te poschodie pozriet sa ako napreduju prace v nasom novom byte.

Konecne nam dorabali kuchynu...

...a zasadili velke sklene okno v spalni, cez ktore som neskor odfotila nespocetne mnozstvo uzasnych zapadov slnka.

Myslela som na to, ze toto je poslednykrat, co sa pozeram po prazdnych miestnostiach plnych ticha.

Na druhy den sme odisli do mesta na beznu kontrolu a pani doktorka si ma uz nechala v nemocnici. Tatinko a nasa starsia dcerka mi robili spolocnost a odhanali moje trosku ustrachane myslienky z nasledujucich dni. O dva dni k nam pribudol nas maly "uzlicek stastia" ako sme jej hovorili, este ked bola v brusku. Nasa mala Sanabka, ktora ma potrapila 13 hodin a nakoniec na mna este nakricala. 

Po 10 dnoch v nemocnici sme konecne sli vsetci 4 domov, do nasho noveho bytiku. Medzicasom tatinko troska upratal a ponosil nabytok, takze to bolo uz ako doma. Po niekolkych dnoch nasho zabyvania sa k nam na okno zacali lietat vcely. Najprv sme mysleli,ze maju niekde na strome hniezdo, ale na nase prekvapenie sme rano zistili, ze sa rozhodli stavat si pribytok na nasom velkom sklenom okne!

Sused nam pomohol akosi dymom odohnat ten huf, ale nakoniec si to hniezdo aj tak postavili na bocnom okne, ktore som vsak bezne neotvarala, tak sme ich tam nechali.

Vyrobili plast, nam neublizili, zostali s nami pocas Vianoc az do konca juna 2009 a tak ako prileteli aj odleteli. Toho roku na jesen sme sa z nasho prveho bytiku odstahovali a dali sme "zbohom" mestecku Bapatla.

Uvidime, kam nas este buducnost a vetrik zaveje......

(Neskor som dostala vysvetlenie, ze vcely prisli stavat svoje hniezdocko na okno domu, kde je vela lasky, aby ich med bol chutny a sladky.)