Minulú jeseň, počas obdobia svadieb nás pozvali na dve. Celkom som sa tešila. Keď sme tam dorazili, všade bola pekná výzdoba, veľa ľudí, pretože indická aj tá najmenšia svadba, má okolo 300 hostí, minimálne.
Tak sme sa usadili a čakali, čo sa bude diať. Nevesta nikde, ženích nikde. Zrazu k nám niekto prišiel, vraj podáva sa večera. Postavili sme sa a pán mi naznačil, že ja mám zostať sedieť. No áno, najprv jedia muži. Tak som môjho muža stiahla za rukáv naspäť, že pokiaľ ide jesť, tak idem s ním, pretože sme prišli spolu a sme manželia. Takže sme zostali sedieť a čakali ďalšiu hodinu, počas ktorej sa na nás ľudia obzerali, búchali do seba lakťami, chichotali sa a uškŕňali a keď si nás začali fotiť, tak sme sa zdvihli a išli domov 🙈 Na tú druhú svadbu som nešla, boli sme len požehnať mladému ženíchovi, pretože to bol syn našej tety susedky a natočila som si aspoň ich svadobnú kapelu, ktorá posedávala na chodbe a vyhrávala od skorého rána.
Dnes som si na to spomenula, pretože v susedstve sa konajú zásnuby a zhrčili sa tam hostia. Práve sa podáva obed a samozrejme muži a ženy zvlášť.
Toto sú zvyky v malom meste v južnej Indii. Verím tomu, že vo veľkých mestách ako je napríklad Mumbai a New Delhi to takto nefunguje.
No a vlastne viem, že vo veľkých mestách sú tie zvyky iné! Spomenula som si na svadbu manželovej netere, kde sme boli v máji 2009, tak zopár fotiek z nej:
Stolovanie som neodfotila, pretože som netušila ešte, že budem blogovať o jedle, ale boli švédske stoly a hostia si k nim chodili brať jedlo, aj muži aj ženy, naraz 👩🏾🤝👨🏽
Tak sme sa usadili a čakali, čo sa bude diať. Nevesta nikde, ženích nikde. Zrazu k nám niekto prišiel, vraj podáva sa večera. Postavili sme sa a pán mi naznačil, že ja mám zostať sedieť. No áno, najprv jedia muži. Tak som môjho muža stiahla za rukáv naspäť, že pokiaľ ide jesť, tak idem s ním, pretože sme prišli spolu a sme manželia. Takže sme zostali sedieť a čakali ďalšiu hodinu, počas ktorej sa na nás ľudia obzerali, búchali do seba lakťami, chichotali sa a uškŕňali a keď si nás začali fotiť, tak sme sa zdvihli a išli domov 🙈 Na tú druhú svadbu som nešla, boli sme len požehnať mladému ženíchovi, pretože to bol syn našej tety susedky a natočila som si aspoň ich svadobnú kapelu, ktorá posedávala na chodbe a vyhrávala od skorého rána.
Dnes som si na to spomenula, pretože v susedstve sa konajú zásnuby a zhrčili sa tam hostia. Práve sa podáva obed a samozrejme muži a ženy zvlášť.
Toto sú zvyky v malom meste v južnej Indii. Verím tomu, že vo veľkých mestách ako je napríklad Mumbai a New Delhi to takto nefunguje.
No a vlastne viem, že vo veľkých mestách sú tie zvyky iné! Spomenula som si na svadbu manželovej netere, kde sme boli v máji 2009, tak zopár fotiek z nej:
Stolovanie som neodfotila, pretože som netušila ešte, že budem blogovať o jedle, ale boli švédske stoly a hostia si k nim chodili brať jedlo, aj muži aj ženy, naraz 👩🏾🤝👨🏽
jaaj dobre si spravila Miska, ze si manzela potiahla za rukav...:D, aj ja by som to urobila, ale zvyky su zvyky.
OdpovedaťOdstrániťEste nikdy som neprisla zo svadby hladna :))) A musim pohladat fotky z Mumbajskej svadby a doplnit do postu, to ma nenapadlo vlozit.
OdpovedaťOdstrániťMiska,prenadherne deticky mate...a velmi zaujimave citanie tento tvoj prispevok..ja tiez moc nie som na zvyky a tradicie,takze by som asi zduchla ako vy:)..a inac ,celkovo ta obdivujem,ze tam zijes..neviem,neviem,ci by som zvladala..i ked Slovensko tiez nie je ziadna vyhra,a mozno aj my slovaci si zasluzime obdiv,ze tu zijeme:))
OdpovedaťOdstrániťDakujem Martinka :)
OdpovedaťOdstrániťsalonka dokonala ako vzdy, povabna, nadherna. sanabka je tam este baculate zlatucke bejby.
OdpovedaťOdstrániťbtw...ja by som nemala odvahu nepustit muza , asi by som sa podriadila zvykom.
a tvoj muz ta velmi miluje, ze to pre teba urobil, napriek tym ludom. palec hore vela vela krat
Mili, u nas to nefunguje tak, ze ja budem "drzat hubu a krok" (ako sa hovori). Aj ja mam svoje nazory na veci a pred tym sme sa doma dohodli, ze ma tam nencha samu s detmi niekde sedet (lebo ja som tam nikoho nepoznala). A obaja sme nani nejako extra spolocensky zalozeni. Skor sme sa tam "museli" ukazat pretoze nevesta bola dcera jedneho farmara, takze pracovna zalezitost. A nas tata je tolerantny a prima chlap :)))
OdpovedaťOdstrániťa ja ti k nemu gratulujem....a on sa urcite tiez nemoze stazovat...vsak? :o))))
OdpovedaťOdstrániťvybusna
:)) On by si urcite nieco nasiel! Uz len z toho dovodu, aby som nepolavila. Dakujem Mili :)
OdpovedaťOdstrániťjeeej to je pekny prispevok. Miska mas kraaasne deti!
OdpovedaťOdstrániťDakujem Anetka :)
OdpovedaťOdstrániťSuper clanok Miska, plny zaujimavych informacii :) A tie vase princeznicky su krasne :)
OdpovedaťOdstrániťdakujem Lubka :)
OdpovedaťOdstrániť