utorok 22. marca 2011

Najprv muzi, potom zeny . . .

Minulu jesen, pocas obdobia svadieb nas pozvali na dve. Celkom som sa tesila. Ked sme tam dorazili, vsade bola pekna vyzdoba, vela ludi, pretoze indicka aj ta najmensia svadba ma okolo 300 hosti - minimalne.




Tak sme sa usadili a cakali, co sa bude diat. Nevesta nikde... zenich nikde.... Zrazu k nam niekto prisiel, vraj podava sa vecera. Postavili sme sa a pan mi naznacil, ze ja mam zostat sediet. No ano, najprv jedia muzi. Tak som mojho muza stiahla za rukav naspat, ze pokial ide jest, tak idem s nim, pretoze sme prisli spolu a sme manzelia. Takze sme zostali sediet a cakali dalsiu hodinu, pocas ktorej sa na nas ludia obzerali, buchali do seba laktami, chichotali sa a uskrnali a ked si nas zacali fotit, tak sme sa zdvihli a isli domov :))))) Na tu druhu svadbu som nesla, boli sme len pozehnat mlademu zenichovi, pretoze to bol syn nasej tety susedky a natocila som si aspon ich svadobnu kapelu, ktora posedavala na chodbe a vyhravala od skoreho rana :)



Dnes som si na to spomenula, pretoze v susedstve sa konaju zasnuby a zhrcili sa tam hostia. Prave sa podava obed a samozrejme muzi a zeny zvlast . . .






Toto su zvyky v malom meste v juznej Indii. Verim tomu, ze vo velkych mestach ako je napriklad Mumbai a Delhi to takto nefunguje.

No a vlastne viem, ze vo velkych mestach su tie zvyky ine! Spomenula som si na svadbu manzelovej netere, kde sme boli v maji 2009, tak zopar fotiek z nej:











Stolovanie som neodfotila, pretoze som netusila este, ze budem blogovat o jedle, ale boli svedske stoly a chodili si k nim brat aj muzi aj zeny naraz :)