Ako nám včely lásku priniesli / How bees brought us love

Bola jeseň 2008, ktorá sa v Indii od leta nijako nelíši. Dni horúce a noci teplé. Blížil sa koniec októbra a ja s veľkým bruškom (v 9. mesiaci) som poslednýkrát vyšla peši na 5-te poschodie pozrieť sa ako napredujú práce v našom novom byte.

Konečne nám dorábali kuchyňu...

...a nasadili veľké zasúvacie okno v spálni, cez ktoré som neskôr odfotila nespočetné množstvo úžasných západov slnka.

Myslela som na to, že toto je poslednýkrát, čo sa pozerám po prázdnych miestnostiach plných ticha.

Na druhý deň sme odišli do mesta na bežnú kontrolu a pani doktorka si ma už nechala v nemocnici. Tatinko a naša staršia dcérka mi robili spoločnosť a odháňali moje trošku ustráchané myšlienky z následujúcich dní. O dva dni k nám pribudol náš malý "uzlíček šťastia" ("bundle of joy" ako sme jej hovorili ešte keď bola v brušku). Naša malá Sanabka, ktorá ma potrápila 13 hodín a nakoniec na mňa ešte nakričala 🥹

Po 10 dňoch v nemocnici sme konečne šli všetci 4 domov, do nášho nového bytu. Medzičasom tatinko troška upratal a ponosil nábytok, takže to bolo už ako doma. Po niekoľkých dňoch nášho zabývania sa k nám na okno začali lietať včely. Najprv sme mysleli, že majú niekde na strome hniezdo, ale na naše prekvapenie sme ráno zistili, že sa rozhodli stavať si príbytok na našom veľkom okne.

Sused nám pomohol akosi dymom odohnať ten húf, ale nakoniec si to hniezdo aj tak postavili na bočnom okne, ktoré som však bežne neotvárala, tak sme ich tam nechali.

Vyrobili plást, nám neublížili, zostali s nami počas Vianoc až do konca júna 2009 a tak ako prileteli aj odleteli. Toho roku na jeseň sme sa z nášho prvého bytu odsťahovali a dali sme "zbohom" mestečku Bapatla.

Uvidíme, kam nás ešte budúcnosť zaveje.

(Neskôr som dostala vysvetlenie, že včely prišli stavať svoje hniezdočko na okno domu, kde je veľa lásky, aby ich med bol chutný a sladký.)