Mumbai (ostatné obrázky, ktoré sa inde nevošli) / Mumbai (the rest of the pictures)

 

Dr. Bhau Daji Lad Museum

 

Dr. Bhau Daji Lad Museum je najstarším múzeom v Mumbai. Nachádza sa v blízkosti Byculla Zoo. Pôvodne bolo založené v roku 1855 ako pokladnica dekoratívneho a priemyselného umenia a neskôr bolo premenované na počesť Dr. Bhau Daji Lad.

Chhatrapati Shivaji Maharaj Terminus

 

Chhatrapati Shivaji Terminus (CST) je tiež známy ako Victoria Terminus (VT) a oficiálne je nazývaný Chhatrapati Shivaji Maharaj Terminus (CSMT). Je to historická železničná stanica a svetové dedičstvo UNESCO v Mumbai, Maharashtra, India.

Rajabai clock tower

 

Hodiny Rajabai stoja vo výške 85 m (280 stôp alebo 25 poschodí). Veža je súčasťou viktoriánskeho a Art Deco Ensemble of Mumbai, ktorý bol v roku 2018 pridaný do zoznamu svetového dedičstva.

Cathedral of the Holy Name

 

Katedrála Svätého mena je rímskokatolícka katedrála a je sídlom arcibiskupa z Mumbai a ústredím rímskokatolíckej arcidiecézy. 

Katedrála sa nachádza v časti Colaba v južnom Mumbai a je postavená v gotickom štýle. Nachádza sa v priestoroch Strednej školy Svätého mena založenej v roku 1939.

Chhatrapati Shivaji Maharaj Vastu Sangrahalaya

 

Chhatrapati Shivaji Maharaj Vastu Sangrahalaya, predtým nazývané Múzeum západnej Indie princa z Walesu, je múzeum v Mumbai, ktoré dokumentuje históriu Indie od praveku až po súčasnosť.

Gateway of India + Hotel Taj Mahal Palace

 

New Delhi (Lodhi garden, Humayun's tomb)

Taký kratulinký výlet, takmer na otočku 😵‍💫

Masi magam festival, Tamil Nadu

Masi Magam je festival, ktorý sa slávi v južnej Indii a má v živote Tamilov dôležitý význam. Festival spadá do tamilského mesiaca Masi, ktorý sa niekoľko dní prekrýva s februárom a marcom. Festival sa oslavuje počas mesiaca Masi v deň, keď je Mesiac je v súlade s hviezdou Magha (Nakshatra), a preto sa to považuje za veľmi silný deň. Toto sa vyskytuje iba raz ročne a považuje sa za veľmi priaznivé. 

Sunilove potulky po rodnej dedine a okolí

Letiskové Vada Pav (nič moc).

Sunil mal niekoľko dní voľna a keďže v rodnej dedine nebol už veľmi dlho a taktiež bolo treba dotiahnuť nejakú prácu tam, rozhodol sa, že vycestuje a zároveň skúsi nový let Mumbai -Sindhudurg, kvôli ktorému sa stavalo nové letisko. 

Výhľad na Sindhudurg, Malvani coast pri pristávaní.

♡ ♡ ♡

Videá z ulíc / Recordings from the streets

 

Vyskúšajte autorikše / Try the auto rickshaws

Ahojte!

Pozdravujem všetkých, čo sem po rokoch ešte zablúdia. Ospravedlňujem sa, ak som neodpovedala na komentáre, ktoré ste tu zanechali. Z určitých dôvodov (ktoré nebudem rozoberať) som prestala na blog písať, ale blog tu pre vás zostal (aj keď chvíľku štrajkoval), aby ste mohli variť a preniesť sa do Indie cez moje príspevky a fotografie. Tak dúfam, že občas poslúžil. Nie, nový recept pridávať teraz hneď nejdem (nevylučujem to však v blízkej budúcnosti), chcela som týmto príspevkom len reagovať na pár správ a mailov, v ktorých ste sa pýtali, či je všetko ok keďže stránka utíchla. Všetko je ok :) a dúfam, že aj vy všetci ste ok a čoskoro nás opäť vypustia žiť normálne. Pridávam len tak pár obrázkov z pred roka, keď sme ešte dýchali bez masiek.

Den vedy v obrazkoch

68. Den republiky

Den Nezavislosti Indie 2016

Obrázky z Mumbai (máj 2016) / Pictures from Mumbai (May 2016)

Tento rok som s prázdninami veľmi nerátala. Bola som pripravená na to, že zostaneme celé leto doma a nejako prežijeme to horko, ktoré nás čakalo. No nakoniec ma synovec nahovoril, nech predsa len prídeme do Mumbai, a tak sme zbalili kufor a šli. Nenavštívili sme žiadne nové miesta, boli to také odpočinkové dni, plné dobrého jedla, čerstvého manga, zeleninových trhov a pohody s mumbajskou rodinou.

Jeden deň sme boli obzrieť aj štvrť, kde bývajú celebrity, ale fotky bohužiaľ odtiaľ nemám, lebo to bola taká nečakaná zmena trasy a kameru som nechala doma. No ale ani nebolo veľmi čo fotiť. Veľké sklamanie. Čakala som veľké, o niečo kľudnejšie ulice, veľké pozemky a domy so záhradami a miesto toho, to boli malé, úzke uličky, plné áut, dom na dome, pri pobreží kopec ľudí a dav ľudí pred SRK domom (ktorého ja nemusím a nikdy nepochopím, prečo je v Indii považovaný za dobrého herca 🤷‍♀️), čo čakali, že im asi zakýva. Teda žiadne veľké dojmy nadšenia som si neodniesla.

Mumbai mám rada, ale vždy mi veľkomesto stačí na dva až tri týždne, potom sa teším domov, na ten náš konzervatívny juh 😃

Pohľad na Chennai.

Hor ohnicek, hor

Shilparamam - Urban hut v Tirupati

Vybavovat v Indii pas je doslova o hubu (kludne na nu mozete spadnut pri cakani). Proces je asi taky, ze najprv je najlepsie spytat sa agenta, co vsetko potrebujete priniest a zaregistrovat si online den a cas, inak vas tam nepustia. Potom idete na dane pasove oddelenie. Tam treba vystat prvu radu, co trvalo nieco cez hodinu. Skontroluju doklady, originaly aj kopie, ktore pred nimi podpisete a poslu vas za sklene bezpecnostne dvere do cakarne, ktora je preplnena, kde vsetci chlapi sedia a zeny s detmi stoja. Okna su zabednene a vy mate kazde 2 minuty pocit, ze ten dalsi nadych uz nedate. Ze chcete na 5 minut vybehnut von na cerstvy vzduch, aby ste tam sebou nesvihli o zem? No urcite, to sa nesmie. Zvozia vas ako male decko, co ste si to dovolili. Myslim, ze aj keby som tam rovno odpadla, aj za to by mi boli vynadali. Po asi 40 minutach cakania konecne pride vase poradove cislo a vy idete do sekcie A. Tam ziadatela odfotia, nahodia udaje do pocitaca a skontroluju este raz doklady. Poslu vas naspat do miestnosti bez kyslika. Dalsich 40 minut a pridete na rad do sekcie B. Tam skontroluju, ci v sekcii A neurobili v nahadzovani udajov chybu a mozno vam povedia nieco doslova sproste (Ako tej pani pred nami, ktorej sa opytala uradnicka, ci je sprosta, ked ma taky poniceny  stary pas; ja by som skor povedala, casto pouzivany a ci je uz uplne sprosta, ked potrebovala agenta na to, aby vedela, co ma priniest. Tak do tej kategorie spadali asi vsetci pritomni...). Potom znova cakate dalsich 40 minut a poslu vas do sekcie C, kde panko skontroluje, ci sa v sekcii A a B nepomylili, povie vam ok, mozete ist. Vyzdvihnete si priepustku, ze mozete opustit budovu and that's how it's done! Pas vraj pride do tyzdna kurierom k nam domov. Takto to prebieha pri obnove, nie pri ziadani uplne noveho dokladu. (Teraz viem, ze najradsej vybavujem pas doma na Myjave! Zlate nase tety, slecny uradnicky. Tymto im ruky bozkavam.) Tak to len tak na okraj....

Este kym sme dorazili na pasove mali sme dve hodinky cas, a tak sme zasli do miestneho muzea, kde boli sochy, ktore zobrazovali zivot miestnych ludi na dedinach, remesla a bolo tam tiez niekolko soch indickych Bohov a svatych v modernom prevedeni. Nebolo toho vela, mozno tam byvaju nejake atrakcie vecer, pretoze tam bol tiez mensi amfiteater, kde pravdepodobne byva nejake ochotnicke divadlo a taktiez je sucastou arealu sobasna hala. Vstupne je 5 rupii na osobu, det pod 7 rokov zdarma. Tu je zopar obrazkov z miesta aj z cesty.

Den vedy / Sportovy den / Vestigia (2016)

V nedelu bol den, ktoreho sme sa vsetci rodicia trocha bali. Bali preto, lebo v jeden den sa v skole konali tri programy a bali sme sa ako to deti zvladnu. No zvladli to vyborne a vsetky by si zasluzili pochvalu.

Den sa zacal prezentaciou vedeckych pokusov, tak ako aj po ine roky. Deti boli rozdelene tematicky do skupin a kazda predviedla svoj pokus, ktory nam opisali a vysvetlili o co ide. Zastavili sme sa pri niekolkych skupinkach, ale hlavne sme hladali tie nase :) Vede boli venovane dve hodiny.