Shree Devi Chamundeshwari Temple, Andurle

Tento chrám je kúsok od dedinky Parule. Navštívili sme ho, pretože sme tam viezli sestru švagrinej, ktorej rodina z tej oblasti pochádza. Veľa o tomto chráme neviem, ani som nič moc nevygúglila, takže ponúkam len fotografie.

Stojan na agarbatti.

Táto Bohyňa sa mi zdá dosť strašidelná.

Dedinka Parule / Parule village

O dedinke Parule som už na blogu písala. Je to dedinka, kde vyrastal môj Sunil a kde vyparatil všetky nezbednosti. Veď dodnes si ho tam dobre pamätajú. Nachádza sa v oblasti Konkan, tak ako všetko, o čom som doteraz ohľadom našej prázdninovej cesty písala. V dedinke je chrám, o ktorý sa stará manželova rodina a teda je považovaná za jeho “keepers”. 1. Mája sa konala veľká slávnosť v chráme, pretože sa oslavovali narodeniny ich rodinného Boha Vetoba (viac o Vetobovi nájdete v tomto článku).

Boh Vetoba.

Vetobove šlapky.

Boli sme sa bôžikovi pokloniť, pomodliť sa a večer sme zostali aj na miestne divadelné predstavenie, ktoré sa konalo na dvore chrámu. Keďže práve v Indii prebiehali voľby, bolo trocha politicky orientované a nebavilo nás, preto sme sa ani dlho nezdržali. 

Miestni divadelníci - muži, hrajú vždy aj ženské postavy.

Ten deň sme strávili túlaním sa po okolí ich rodinného domčeka a hľadali sme, čo všetko tam rastie. Pracovať okolo paliem v týchto dedinkách naozaj nie je ľahká práca. Stačila mi tá prechádzka po okolí, boli sme všetci úplne hotoví.

Ďatlové a kokosové palmy.

Ananás.

Muškátový orech.

Tej patta - ázijský bobkový list.

Škoricovník.

Ibišteky.

Na priedomí rodinného domčeka.

Pred domčekom rastie Guava.

Menší chrám v domčeku.

Kuchyňa v domčeku.

Vstupná izba - jedáleň.

Kúpelňa, kde sa voda na ohni ohrieva.

Staré indické mince.

Naše malé cestovateľky 🥰

Sanabka to tam dôkladne všetko skontrolovala.

Kokum.

Jackfruit.

Opičiak!

Neviem čo je toto. Vraj je to jedlé.

Konkan je územie Plumerie. Nájdete ju všade. Milovníci tejto kvetinky (ako som aj ja) si prídu na svoje už len prechádzaním popri cestách.

Pevnost Sindhudurg

Rano, pred tym, nez sme sa vybrali na vylet na sindhudurg pevnost sme zasli do Devbag pozriet maly trh s rybami a na Vada Pav.

Odtial sme potom presli k clnom, ktore ludi vozili na pevnost.

Kapacita jedneho clna vraj bola 40 ludi. No zdalo sa mi, ze ich nastupuje aj viac. V hlave som mala trocha paniku, ale povedala som si, ze pevnost nie je tak daleko, to nejako uplavame (aj ked moj muz a deti plavat nevedia..)

Pevnost bola postavena na skalnatom ostrove (r. 1664-1667 nasho letopoctu). Vystaval ju Shivaji Maharaj za pomoci architekta Hiromi Indulkar a dalsich 100 portugalskych odbornikov. Hlavny vchod do pevnosti Sindhudurg je na vychodnej strane. Je klukaty, vraj kvoli tomu, ked sa slony rozbehli, aby nevybehli rovno s pevnosti, ale ta klukata cesticka ich zastavila. No to asi nebude historicky fakt :)

Pevnost sa rozklada na ploche 19ha. Nachadzaju sa tu tri studne, v ktorych je pitna voda aj napriek tomu, ze ostrov je obklopeny morom.

Je tu moznost vidiet aj chram Hanumana (ktory je hned pri vchode do pevnosti) a zachovali sa aj odtlacky nohy a dlane Shivaji Maharaja.

Hanuman Jayanti

Odtlacok nohy Shivajiho.

Odtlacok dlane Shivajiho.

V centre pevnosti sa nachadza Shivaji Maharaj chram, kde sa nachadza mec, ktory vraj pouzil sam Shivaji Maharaj. Chram vraj postavil Rajaram Maharaj.

Dalsi mensi chram, o ktorom si bohuzial nepamatam komu bol zasveteny.

V pevnosti sa nachadza okolo 40 latrin, co bolo netypicke na dobu Shivajiho Maharaja.

Najkrajsou castou pevnosti je Marathasv.

Vyhlad na pevnost a z pevnosti.