Ku koncu 16. storočia si pár holandských chlapíkov založilo pekáreň v Surate (štát Gujarat), aby uspokojili potreby miestneho holandského obyvateľstva. Keď Holanďania odchádzali z Indie, majitelia odovzdali pekáreň veľmi podnikavému zamestnancovi, pánovi Faramji Pestonji Dotivala (pán bol *Parsi a i dnes nájdete veľa Parsi pekární v Indii, ktoré sú veľmi populárne). Keďže chlieb bol vyrobený z kvasu "toddy palm" (neviem presne preložiť názov tejto palmy a plodu do slovenčiny) nenašiel si priazeň medzi miestnym obyvateľstvom. Aby zachránil svoju pekáreň, začal pán Dotivala predávať lacný starý chlieb a bábovky, ktoré sa vysušili. Táto sušená verzia sa stala tak populárnou, že pred predajom začal chlieb sušiť. Neskôr sa sušená verzia stala známou ako „Iránska sušienka“ alebo aj "rusk", ktorý si indovia milujú máčať do horúceho chai-u.
Pán Dotivala, podnikateľ a experimentátor, neskôr vytvoril "Farmasu Surti Batasa" (tiež známe ako Makhania) alebo maslové sušienky, ktoré sú stále veľmi obľúbené. Vychádzal z receptu na holandské maslové sušienky.
Vytvoril tiež dnes slávny Nankhatai ako interpretáciu miestnej sladkosti zo Suratu s názvom 'Dal' a pravdepodobne bol tiež inšpirovaný Iránskym alebo Afgánskym Khatai. Presný recept pána Dotivala nie je známy, ale lokálny / pouličný Nankhatai má drobivejšiu textúru než ten, ktorý si ľudia dnes upečú aj doma. Chutné Nankhatai si môžete kúpiť hocikde v celom Starom Dillí, hlavne na trhu v časti Paharganj.
A čo to vlastne je to Nankhatai? Nankhatai je tradičný indický keksík s chuťou a vôňou kardamónomu, ktorý milujú deti aj dospelí. Nájdete ho vo väčšine indických (Parsi) pekární a dokonale sa hodí k večernej šálke chai-u.
ČO POTREBUJETE (asi na 19ks):
250g hladkej múky (Maida)
(alebo 125g maida a 125g atta)
25g cícerovej múky (Besan)
35g jemnej krupice (Suji)
štipka soli
1/4 lyžičky prášku do pečiva
110g práškového cukru
1/4 lyžičky mletého kardamómu
štipka muškátového orieška
175ml ghee
(vegáni môžu použiť kokosový olej)
mandle alebo pistácie na ozdobenie
AKO POSTUPOVAŤ:
Do misky dáme ghee a cukor a dobre vymixujeme. Pridáme múky, krupicu, soľ a kardamóm, muškátový oriešok a vymiesime cesto. Necháme ho aspoň hodinu odležať zakryté v miske. Ak by sa cesto rozpadávalo, pridáme lyžičku ghee a znova premiesime.
Guľôčky ukladáme na plech kúsok od seba. Na vrch každej guľôčky dáme podrvené orechy podľa výberu a troška orechy zvrchu vtlačíme, aby sme guľôčku trocha sploštili, ale jemne nech veľmi neprasknú.
Rúru predohrejeme na 180st. a kekse pečieme asi 12 - 14 minút (podľa toho ako vám pečie rúra). Upečené necháme trocha vychládnuť a potom rozložíme na mriežku, aby poriadne dochládli. Skladujeme v čistej nádobe na suchom mieste.
A návšteve ich môžete ponúknuť s Chai - om.
*Parsis = skupina ľudí, ktorí praktizujú zoroastrizmus a pochádzajú z Perzie. Odtiaľ utiekli, aby unikli náboženskému prenasledovaniu moslimami.
Usadili sa v Gujarate v západnej Indii, kde zostali asi 800 rokov.
Kultúrne, jazykovo a sociálne sa líšia od Iráncov.
Parsis tvoria komunitu, nie sú striktne kastou.
Žijú predovšetkým v Mumbai a v niektorých oblastiach na sever od mesta.
Časť žije aj v Karachi v Pakistane a Bengaluru v Karnatake v Indii.
Známe osobnosti tejto komunity sú napr.:
• Jamsetji Tata, ktorý založil skupinu Tata
• Ratan Tata, emeritný predseda Tata Sons
• Sir Sorabji Nusserwanji Pochkhanawala, spoluzakladateľ Centrálnej banky Indie
• Pirojsha Burjorji Godrej, spoluzakladateľ priemyselného impéria Godrej
Zdroj info o pôvode: internet
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára