Parula je mala dedinka leziaca v state Maharasthra, v oblasti Sindhudurga, takmer na hranici so statom Goa. Odtial pochadza manzelova teta. Je to dedinka, kde stravil velku cast svojho detstva a kde to miluje.
Mne sa tam podarilo ist len raz, na 2 tyzdne so svagrovcami, bez manzela. Nasa prva dcerka uz mala 3 roky a tak som sa odvazila na 9 hodinovu cestu indickym vlakom aj s nou. Cestovali sme od 7 vecera celu noc, v maji, v najvacsom horku a to hrmotanie voznov cloveka unavi a chce si lahnut. Ale lozka v indickych vlakoch su asi “za trest”. Uzke, tvrde, kde tu svab prebehne…. Ked sme dorazili na stanicu, kde sme mali vystupit, bola som rada, ze cesta “tam” je za nami, ale uz vopred som mala hrozu z cesty “naspat”. Povedala som si vsak, ze na to nebudem tie 2 tyzdne mysliet a preskumam, co sa bude dat.
Od cesty k domceku sme museli prejst kusok pesi, okolo miestneho hinduistickeho chramu a cez potok, ktory v tom case nebol plny vody, pretoze bol vrchol leta…
Ked sme dorazili do domceka, ktory tam ma manzelova rodina po tete, bola som prekvapena tou krasou okolo. Okrem domceka tam maju palmovy haj, takze clovek sa citi takmer ako niekde v lese, na chalupe. Vsade klud a ticho, len sum listov a kde-tu nejaky datel zaklopal na palmu.
Domcek vyzeral tak typicky indicky, dedinsky. Celkom obycajny, ale postacujuci…aj na zitie v nom (no pre mna len na par dni :).
Cela dedinka je roztrusena po sirokom okoli, takze vsade je len par domov pokope. Toto su susedia...
Zlozili sme sa, oddychli po ceste a ja som sla troska preskumat chodnicek k potoku.
Nechodili sme na ziadne vylety, lebo svagrovci nie su prave dobrodruzny par :) Ale jeden den sme boli pozriet pribuznych a sli sme tam pesi cez haje a kopce….taka hodinova prechadzka. Naspat sme sa vybrali po hlavnej ceste, ktora viedla aj cez miestne trhovisko, takze ludia, co poznaju mojho manzela (co je asi cela dedina) si ma mohli dobre obzriet :) Museli ich poriadne lakte boliet, ked som videla ako do seba stuchaju :)
Najvacsi zazitok som mala z toho, ze kazde 3 dni okolo domceka prechadzala ta ista skupinka opicej rodiny. Chodili “kradnut” plody stromov Jackfruit.
Hned ako som pocula, ze susedia vysli von s velkymi pokrievkami od hrncov, buchali do nich lyzicami a pokrikovali, vedela som, ze opicia rodinka sa tula po okoli. Tak som sa odvazila ist von a aspon jedneho clena si odfotit… Hned ako som cvakla, opiciak sa za mnou rozbehol a ja som len-len ze nenalozila… :)
Cele dva tyzdne sme stravili prechadzkami, relaxom a cesta naspat do Mumbai nakoniec nebola ani taka zla. Dcerka si vo vlaku aj kamosku nasla…
V kazdom pripade som si ista, ze sa tam este vratime, nabuduce aj s manzelom, ktory mi poukazuje viac skrytych, krasnych miest o ktorych mi rozpraval.
