Sportovy den

Vcerajsi sportovy den bol asi najlepsi, aky sme doteraz mali. Hlavne bol lepsie zorganizovany ako po minule roky a tento rok nezabudli na osvetlenie, kedze sa program vzdy pretiahne do vecera. Rano sa zacalo hudbou, ktora sa ozyvala zo skoly, deti este docvicovali tance, dokoncovali sa prace na ihrisku a okolo 3 poobede sme sa isli usadit medzi ostatnych rodicov. 

Program zacal nastupom a zapalenim ohna hier. Pokracovalo sa hrami pre najmensich a odovzdavanim oceneni. Pri ocenovani volali rodicov z hladiska, aby odovzdali ceny detom, co bolo celkom mile, ze nas takto zapojili do programu. Po odovzdavani cien kazda skupina (v skole su 4, rozdelene podla farieb) predviedla kratky tanecny program a vecer sa ukoncil vypustenim svetelnych lampasov a vatrou, okolo ktorej zacal tancovat najprisnejsi ucitel na skole a ten moment, ked zakrical "dnes od vas ziaci nechcem ziadnu disciplinu! Bavte sa!" ten si zapamatame navzdy 😂

Sportovy den

Pripravy na sportovy den trvali asi dva tyzdne. Deti denne doobeda nacvicovali pochod a nastup na ihrisko, ucitelia po nich kricali z plneho hrdla, a tak som ocakavala, ze nas caka dokonale zorganizovany program. Par dni pred sportovym dnom prisla domov uplakana starsia dcera, ze nie je v ziadnom sportovom time, lebo jej rovesnicky su len cheerleaders a starsie dievcata ju nechcu. Vysvetlili sme si to a bol klud. Den pred sportovym dnom som viedla domov zo skoly uplakanu mladsiu dceru, ze nebude tancovat, lebo jej povedali, aby sa postavila bokom, bokom, bokom, az bola uplne mimo. Tomu sa hovori praca s detmi... No aj toto sme si doma vysvetlili a bol klud.