Sportovy den

Pripravy na sportovy den trvali asi dva tyzdne. Deti denne doobeda nacvicovali pochod a nastup na ihrisko, ucitelia po nich kricali z plneho hrdla, a tak som ocakavala, ze nas caka dokonale zorganizovany program. Par dni pred sportovym dnom prisla domov uplakana starsia dcera, ze nie je v ziadnom sportovom time, lebo jej rovesnicky su len cheerleaders a starsie dievcata ju nechcu. Vysvetlili sme si to a bol klud. Den pred sportovym dnom som viedla domov zo skoly uplakanu mladsiu dceru, ze nebude tancovat, lebo jej povedali, aby sa postavila bokom, bokom, bokom, az bola uplne mimo. Tomu sa hovori praca s detmi... No aj toto sme si doma vysvetlili a bol klud. 

Dnes som deti zaviedla do skoly nacas a isla som sa usadit do casti ihriska vyhradenej pre rodicov. Program sa zacal s dvojhodinovym meskanim. Pozreli sme si pochod, vytiahnutie vlajky skoly, riaditelka s manzelom vypustili holubice, co som postrehla az ked som videla dva zmatene holuby letiet ponad ihrisko. 

Potom sa zapalil ohen, ktory im zhasol asi po 15 minutach. 

A mali sa zacat hry. Vobec som nevedela kam sa mam pozerat, kde sa bude nieco diat. Dlho bolo ticho, potom cez ihrisko prebehli styria chlapci a hned vyhlasili prve, druhe a tretie miesto.... ktore obsadili traja z tych styroch. 

Potom som zbadala, ze inde sa hadze gulou, to chvilku trvalo a uz aj vyhlasili vysledky. 

No dobre. Zvedavo otacam hlavu dolava, doprava... Potom som na druhej strane ihriska zasa zbadala, ze sa skace do piesku. Dalej sa nedialo nic. Nasledovali hry pre najmensich, nejaky tanec, potom akasi scenka o boji proti terorizmu, ktoru som nepochopila (nebola som sama) a do programu podla mna nepatrila. Medzi tym nam skupinka deti chodila hovorit, aby sme chranili prirodu... no bola to taka zmes vsetkeho, len nie sportovy den.

No a trofeje a pohare netusim, ci vobec niekto dostal.

Kedze sa program o dve hodiny posunul, bola skoro tma a tretia tretina programu sa odohrala v tme, lebo zabudli, ze mozno bude treba namontovat aj svetla. No a kedze mesiac nesvietil, tak bola tma, ze by sa dala krajat. Ked pretekali prvaci v tom kto da najrychlejsie ovocie k spravnemu stromu, tak sa pozrazali, popadali a netrafili naspat k svojim kosikom.

Tak som si nakoniec pozbierala svoje deti, vzali sme tasky a isli pohladat cestu domov.