Cesta z Nellore do Mumbai

18.4. sa nam zacali letne prazdniny. Este par dni sme museli zostat doma, lebo starsia dcerka mala celoindicke kolo v Spell bee a potom sme 26.4. vyrazili na vylet. Rozhodli sme sa po minulom uspesnom roku ist znova autom, aby to bola vacsia sranda a vacsi zazitok. Ja som bola navigator a musim povedat, nech zije google maps! Tento rok sme sa nikde nestratili. 

Z Nellore sme mali v plane docestovat az do Badami. Cesta prebiehala celkom hladko, teda ak nepocitam to, ze bola tak strasne rozbita, ze nas vyklepalo ako rezne. Cestou sme sa zastavili nakupit nejake ovocie, kekse a balenu vodu.

Prechadzali sme aj okolo Gooty pevnosti, kde sme len na kraj cesty zastavili na chvilocku nohy natiahnut.

Potom sme pokracovali cez Yadiki a Bellary, co su tazobne oblasti. V Yadiki sa tazi kamen a v Bellari sa tazi a spracovava zelezo.

Opice na benzinke.

Navecer o 6 sme dorazili do Hospet. Manzel bol uz dost z celodennej cesty unaveny, a tak sme sa rozhodli, ze prespime v tom hotely ako minuly rok, ked sme sli na Hampi. Ubytovali sme sa a deti sa nemohli dockat bazena, tak sme sa dali rovno do plaviek a isli este pred vecerou plavat.

Pri bazene nas plavcik sprdol, ze kym vlezieme do vody, musime sa osprchovat.. tak sme sa teda osprchovali. Asi po hodine plavania a jasenia vo vode tu zrazu plavali na hladine pri nas traja "plavcici". To sme uz boli napite vody z bazena, takze sme mali autenticky gurmansky zazitok a tento "drink" sme nazvali Hovno Pani. Hlavne, ze sme sa museli osprchovat pred vlezenim do bazena :) Po plavani sme si dali veceru a vecer sme zaspali len tak fuklo. 

Rano sme sa naranajkovali, zbalili veci do auta a pokracovali v ceste.

Dalsi ciel boli chramy v Pattadakal. Bol horuci den, a tak tam nebolo az tak vela ludi. Pattadakal je nadherne, carovne miesto a pacilo sa mi tam asi tak ako v Hampi. Aj ked nad Hampi zatial nic nezvitazilo. Presli sme sa, pofotili, dali si kokosovu vodu a sodovku a pokracovali do Badami, kde je Shiva, Vishnu a Jain temple. 

Pattadakal

Hned ako sme zaparkovali, prisiel k nam starsi pan, ze je sprievodca. Tak sme zjednali cenu a isli popozerat dalsie krasne miesto. Ujo sprievodca bol velky nadsenec, sposob, akym nam o Badami rozpraval vas za kazdu cenu prinutil pocuvat velmi pozorne. Zaroven sa aj on nas pytal rozne otazky a ocividne bol s nami spokojny, ked sme aj vedeli odpovedat :) Potom sme sa rozlucili a pokracovali na Pune. 

Cesta bola strasna. Mam pocit, ze sme urobili inspekciu vsetkych najhorsich ciest v Indii. Uz som len cakala, kedy sa auto rozpadne. Kym sme sa napojili na dialnicu smerujucu na Pune, bolo to ako nekonecno. Ked sme uz konecne prisli k dialnici a kusok po nej presli, zastavili sme sa v jednom motoreste na veceru. Hned vedla bol obchodik s kozenymi, rucne robenymi topankami. Stale mi tam oci utekali, az som tam nakoniec vosla. Ujo, ktory tam sedel a topanky robil a predaval bol velmi mily. Vytiahol tolko parov, ze mi az bolo luto, ze to bude musiet znova upratovat. Ale nasla som tie "moje". Zjednali sme cenu a zavolala som aj deti. Samozrejme sa aj im pacili sandalky :) a tak sme si vsetky odniesli jeden par. Podporili sme miestne remeslo a topanocky mame uplne originalne :) Juch! Nezabudla som uja vychvalit, ze je sikovny a ocividne, bol velmi stastny. Ked sme odchadzali, tak nam aj bol zakyvat.

A tak sme pokracovali v ceste na Pune. No nedorazili sme este v tu noc. Boli sme uz tak unaveni, ze sme museli najst hotelik pri dialnici a prespat. A rano sme opat vyrazili. 

Okolo 11 sme dorazili do Pune, kde sme sa stretli so synovcom, ktory tam studuje na MIT college. Dali sme si rychly obed, podebatili, preskumali google maps, aby sme sa vedeli vymotat a vyrazili smer Mumbai. Cesta po dialnici prebehla rychlo, prechadzali sme okolo Lonavala, kde je vela peknych domcekov, kam chodia bohati mumbaikars na vikendy.

Vdaka google maps sme sa aj v Mumbai celkom lahko orientovali a okolo 5 poobede sme uz boli v cieli. Unaveni, ale spokojni :)