M.T.D.C. Tarkarli

Rezort, v ktorom sme byvali pocas dovolenky sa vola M.T.D.C. (Maharashtra tourism development corporation) Tarkarli. Nachadzaju sa tam chatky, ktore su rozmiestnene pomedzi stromy. Je tam ihrisko pre deti a rezort je priamo pri plazi. Ubytovanie nie je prave najlacnejsie, kedze chatky nie su prilis velke, ale aj tak sa nam tam pacilo, pretoze ma rezort dost velku rozlohu a je tam sukromie. Neboli sme nadseni jedlom, ani obsluhou... az na jedneho casnika. Lepsie jedlo bolo mimo tohto rezortu, hocikde inde v mensich restauraciach. Tato oblast je znama rybolovom, takze sme si dostatocne uzili ryb a plodov mora. Najviac sa mi pacili rana. Vzdy som sa okolo 7 hod. rano posadila pred chatku a pocuvala more. Po ranajkach sme sa vzdy presli po plazi. Na plazi chodili hore dolu s dvomi tavami, na ktorych sa ludia mohli odniest, chodil tam tiez konik, voz do ktoreho boli zapriahnute dva kone, dzip, ktory ponukal let na padaku a tiez stvorkolka, ktora sa pacila nasmu tatinovi. More nebolo prilis vhodne na plavanie a za celu dobu som tam nevidela nikoho v plavkach, a tak som sa ani ja neodvazila povyzliekat sa tam. Aj tak na mna pokukovali, pretoze do tejto oblasti cudzinci zatial este velmi nechodia. Takze sme sa cvachtali obleceni, ale celkom nam to stacilo. Vacsinu casu sme aj tak stravili vyletmi.

Na ubytovanie sluzili aj dve taketo lode, ktore boli drahsie ako chatky.

Ranajky byvali najlepsie - placky Amboli a chutney.

Tieto kravy vzdy chodili za kuchynu. 3-krat denne, dodrziavali pravidelny stravovaci rezim.

Fish thali.

Salonka je talent. Musim uznat, ze vzdy vybudovala z piesku nieco pekne.

Salonka letela! :)

Aj "po trave smyk" sme videli.

Kazdodenne vecerne divadlo miesto televizora....

Rodinny vylet z Nellore do Tarkarli

27. aprila 2014 po 8 hodine vecer sme nalozili do auta tasky, deti, natankovali na najblizsej benzinke a vyrazili na cestu. Ciel bol jasny. Napriec Indiou, na zapadne pobrezie, Tarkarli. 

Cestou sme mysleli, ze najdeme v noci nejaky hotel, kde prespime a rano budeme pokracovat. No cestou sme nenasli ziadne vacsie mesto a Sunil pokracoval v soferovani az do rana. Po prekroceni hranice Andhra Pradesh a Karnataka sme sa dostali do oblasti mesta Bellary, kde to bol samy komin a dym. Je to oblast, kde sa tazi. Postupne popri ceste sa objavovali velke balvany a skoro rano sme dorazili do mesta Hospet, ktore bolo na pol ceste do nasho ciela. Nasli sme hotel, naranajkovali sme sa a odpocinuli hodinku…

Malligi hotel v Hospet je pekny, cisty a tymto ho odporucam. Mozete si tam najat auto so soferom a aj sprievodcu po Hampi.

… a rozhodli sme sa, ze hned pojdeme do Hampi. Miesto, ktore som chcela uz velmi dlho vidiet.

Po navrate z Hampi sme si dali neskory obed a zaspali uz o 7 vecer. Zobudili sme sa rano okolo 4 hodiny, znova nalozili batozinu a deti do auta a vyrazili smerom Hubli. Hubli v skorych rannych hodinach bolo chladne a pod hustou hmlou. Na chvilku sme zastavili pri nejakom chrame, parku a pretiahli si nohy.

Potom sme pokracovali smerom do Belgaum. V Belgaum sme nasli mensiu restauraciu pri ceste a dali si ranajky.

A potom uz to slo rychlo. Za Belgaum nasledovalo Amboli. Tam sme urobili malu zastavku na toaletu a cez ghat (cesta bola krivolaka, auta sli dost rychlo, kopec bol vysokansky az mi na vrchole v usiach zalahlo a ja som sa tak bala, ze som vytlacila zadok do sedlice) pokracovali az do mesta Malvan…

… kde sme mali ubytovanie na prve dva dni a potom sme sa presunuli do M.T.D.C. Tarkarli odkial sme denne podnikli nejaky vylet.

Cesta prebehla pomerne hladko. Manzel si pred odchodom z Nellore kupil aj navigacny system do auta, ale kedze sa nenaucil ako ho pouzivat, len nam ukazoval, kde kedy bude zatacka, aby sme pocas nocnej cesty nevyleteli niekde do pola, ked nas oslepi auto v protismere s dlhymi svetlami. Nakoniec som teda navigovala ja s pomocou google maps cez tablet. Cestou naspat to uz bolo inak. Manzel sa tvaril hodinu, ze studuje navod na pouzitie navigacneho, nieco na nom posteloval a zahlasil, ze uz to ovlada. Teta nam radila spravnu cestu az po Hubli. Za Hubli nam dalej hovorila: "chodte rovno, chodte rovno..."

... a tak sme po dialnici pekne zisli az dole do Bangalore (tablet sa nam nedal v aute nabit, nabijacka vypovedala sluzby).

V Bangalore sme po 10 hodinovej jazde autom nakoniec nasli hotel pri vypadovke z mesta smerom na Tirupati a prespali tam.

Hotel KR Inn. Izby boli pekne, ale zabila som tam dvoch svabov, zamestnanci potrebuju znova trening, pretoze nam 4x pomrvili objednavku jedla a tvarili sa oduto a neochotne. Vysoka cena ubytovania, zle sluzby - neodporucam.

Nabili sme cez noc tablet a rano som zasa navigovala s pomocou google maps ja. Aj ked…. Stale mi do toho kecala teta z navigacneho a tentokrat nas posielala stale vpravo. Nechapem naco si Sunil kupil dalsiu zenu, co mu keca do soferovania. Ved ja to zvladam na jednotku aj sama….

Pocasie nam celkom prialo. Sice bolo horuce, pretoze je vrchol indickeho leta, teda teplota okolo 38 az 44st. cez den, ale den v Hampi bolo troska pod mrakom a prsalo nam v Tarkarli jeden den, co prijemne precistilo vzduch. Jedlo v rezorte nas bohuzial velmi nenadchlo (aj ked na pohlad vyzeralo vyborne). Sunil pozna autenticke chute, kedze v tej oblasti vyrastol na domacej konkanskej strave. Nebolo zle, len niektore dni akosi nedochutene, nijake…

…ale nasli sme par miest, kde sme si naozaj pochutili na pravych konkanskych jedlach, aj ked mali zaujimavou anglictinou napisane menu.

Oblast Malvanu a Tarkarli je uz silnou turistickou destinaciou, a tak aj ceny su tam nemale; hlavne ryby a morske zivocichy, kvoli comu tam prave ludia idu, pretoze je to oblast preslavena rybolovom a pochutkami z ryb. Pestuju sa tam tiez kokosy, kesu orechy a mnohe ine plodiny. Spominam kesu orechy, pretoze sme sa boli pozriet do dielnicky na ich spracovanie. Take cerstve pecene kesu orechy chutia celkom inak ako tie vlhke balene.

Maj je tiez sezonou manga. A tak vsade zo stromov mangovnikov viseli zelene plody a popri ceste sa predavali uz aj zrele, zltucke, sladke poklady. Cestou domov sme sa zastavili pri jednej ceste, ked sme na chvilku zisli z dialnice a kupili za dve tasky dobruckeho manga.

Cesta inak prebehla hladko, kedze vacsinou sme sli po dialnici, aj ked sme sa totalne zatulali kdesi na juh. Aspon sme videli krajinu a potesil aj dazd pri Tirupati, ktory u nas v Nellore v poslednej dobe akosi chyba.

Takze uz sme v bezpeci doma, Nellore je poriadne rozhorucene a pred nami este mesiac letnych prazdnin a dnes oslava nasej UZ! –nastrocnej Saloni…. Cas leti!

Je tazke vlozit vsetky fotografie do jedneho prispevku, preto vytvorim tematicke posty postupne. Nabuduce: HAMPI!