Predĺžený víkend / Long weekend

Posledný víkend sme strávili u manžela v práci. Ďaleko od mesta, za dedinami, na samote, v kľude, pri zvuku morských vĺn padajúcich na pobrežie. Vycestovali sme až na večer a do cieľa sme prišli už keď slnko zapadlo. Cestou sme sa zastavili trocha občerstviť.

Selfie musí byť! A ja mám na ne očividne talent.... Urobila som tak 4 selfíčka od čias mánie vo svete a každá dopadla podobne 😀 Prenechám tento "šport" iným..

Ráno sme sa zobudili do príjemného počasia. Síce teplo, ale od mora vial svieži vzduch a z kuchyne už bolo cítiť, že sa pilno pracuje a pripravujú sa raňajky. Aj na okolitých poliach sa už pracovalo a výhľad na ne bol tak nejak ukludňujúci. Možno to spôsobovala tá záplava zelenej.

Ešte pred raňajkami sme sa vybrali na prechádzku na pobrežie. Deti chceli nazbierať mušle, no bohužial sme akosi nič nenašli. Našli sme len odložené rybárske člny a rybárske siete, do ktorých bol kde - tu zamotaný krab. Aj pastiera s kozami sme stretli 😀 Neviem čo tam šli spásať. Možno to majú ako skratku domov okolo mora.

Po prechádzke sme šli obzrieť kuchyňu a dali sme si raňajky. Deň sme strávili leňošením, pozeraním sa ako sa v liahni pracuje, znova prechádzkou, bedmintonom a poobede aj plávaním v jednej z nádrží. Pre deti úplný raj. Vodu milujú. 

Nedelné ráno bolo zamračené. Od mora sa blížili ťažké mraky, blýskalo sa a hrmelo. Ale spadlo len zopár kvapiek a bolo po daždi. Opäť sme sa boli trocha prejsť, nadýchať sa morského vzduchu a spozorovali sme delfínov. Celý deň sa zdržovali pri pobreží a my sme ich sledovali ako špliechajú, vystrkujú plutvu a mali sme z toho zážitok, lebo sme také niečo prvýkrát videli. 

Kto vidí delfína, ruka hore!

Potom sme už len zbalili tašku a vrátili sa naspäť do reality mesta.