sobota 13. novembra 2010

Aloo kela ki subzi (zemiakovo banánové subzi) / Potatoes and vegetable banana subzi





ČO POTREBUJETE:

1 plantain (zeleninový banán)
2-3 stredne veľké zemiaky
1/2 lyžičky tmavých horčičných semien
niekoľko karí lístkov
olej
1 lyžička cesnakovo zázvorovej pasty
1/2 lyžičky mletej kurkumy
soľ
1/2 lyžičky kašmírskeho chilli korenia
voda podľa potreby
čerstvá koriandrová vňať





AKO POSTUPOVAŤ:

V kadhai rozohrejeme olej, pridáme horčičné semienko a necháme prasknúť. Pridáme karí lístky a opäť necháme prasknúť. Pridáme cesnakovo zázvorovú pastu a kurkumu a chvíľku restujeme.

Pridáme ošúpané a pokrájané zemiaky, ošúpaný a pokrájaný plantain, soľ a kašmírske chilli korenie a premiešame. Zalejeme troškou vody. Podlievame po troškách a počas dusenia kontrolujeme a radšej znova podlejeme. Dusíme na miernom ohni zakryté, kým zelenina nie je mäkká a väčšina tekutiny sa nevydusila; približne 15 minút.



Nakoniec vmiešame nasekanú koriandrovú vňať.




Podávame ako zeleninovú prílohu ku karí a ryži alebo s indickými plackami.

štvrtok 4. novembra 2010

Čo je to "Gangireddu Aata"? / What is "Gangireddu Aata"?

"Gangireddu Aata"



"Gangireddu Aata" alebo "Býčie predstavenie" je veľmi populárna forma tanca v indickom štáte Andhra Pradesh. Gangireddu Aata je jeden z mála vidieckych zvykov a zábav, ktoré sa zachovali.

"Gangireddu" je pestro zdobený býk, ktorého presúvajú od jedného domu k druhému pod vedením svojho pána, ktorý hrá "Nadaswaram". Býci sú vytrénovaní k tancu, aby zabávali ľudí. Pomocou tejto tradície zarábajú peniaze, oblečenie a jedlo. Tento zvyk sa udržuje počas festivalov Sankranti a Dussehra.

Gangireddu dokáže tancovať podľa rytmu, kývať hlavou na súhlas, pokľaknúť a klaňať sa, dokonca natiahnuť jazyk na znak, že vie spievať. Tiež sa klaňať k úcte svojmu pánovi, keď pán spieva chválu darcovi.



Tu je video, ktoré som natočila z okna:

utorok 2. novembra 2010

Na indickej "chalupe"... (máj 2006) / In an Indian cottage (may 2006)

Parula je malá dedinka ležiaca v štáte Maharasthra, v oblasti Sindhudurga, takmer na hranici so štatom Goa. Odtiaľ pochádza manželova teta. Je to dedinka, kde strávil veľkú časť svojho detstva a kde to miluje.

Mne sa tam podarilo ísť zatiaľ len raz, na 2 týždne so švagrovcami, bez manžela. Naša prvá dcérka už mala 3 roky a tak som sa odvážila na 9 hodinovú cestu indickým vlakom aj s ňou. Cestovali sme od 7 večera celú noc, v máji, v najväčšom horku a to hrmotanie vozňov človeka unaví a chce si ľahnúť. Ale lôžka v indických vlakoch sú asi “za trest”. Úzke, tvrdé, kde tu šváb prebehne…. Keď sme dorazili na stanicu, kde sme mali vystúpiť, bola som rada, že cesta “tam” je za nami, ale už vopred som mala hrôzu z cesty “naspäť ”. Povedala som si však, že na to nebudem tie 2 týždne myslieť a preskúmam, čo sa bude dať.

Od cesty k domčeku sme museli prejsť kúsok peši, okolo miestneho hinduistického chrámu a cez potok, ktorý v tom čase nebol plný vody, pretože bol vrchol leta.





Keď sme dorazili do domčeka, ktorý tam má manželova rodina po tete, bola som prekvapená tou krásou okolo. Okrem domčeka tam majú palmový háj, takže človek sa cíti takmer ako niekde v lese, na chalupe. Všade kľud a ticho, len šum listov, spev vtákov a kde-tu nejaký ďatel zaklopal na palmu.

















Domček vyzeral tak typicky indicky, dedinsky. Celkom obyčajný, ale postačujúci aj na žitie v ňom (no pre mňa len na pár dní 🙂).

Celá dedinka je roztrúsená po širokom okolí, takže všade je len pár domov pokope. Toto sú susedia.











Zložili sme sa, oddýchli po ceste a ja som šla troška preskúmať chodníček k potoku.









Nechodili sme na žiadne výlety, lebo švagrovci nie sú práve dobrodružný pár 😀 Ale jeden deň sme boli pozrieť príbuzných a šli sme tam peši cez háje a kopce, taká vyše hodinová prechádzka. Naspäť sme sa vybrali po hlavnej ceste, ktorá viedla aj cez miestne trhovisko, takže ľudia, čo poznajú môjho manžela (čo je asi celá dedina) si ma mohli dobre obzrieť 😀 Museli ich poriadne lakte bolieť, keď som videla ako do seba štuchajú 🙈

Najväčší zážitok som mala z toho, že každé 3 dni okolo domčeka prechádzala tá istá skupinka opičej rodiny. Chodili “kradnúť” plody stromov Jackfruit.



Hneď ako som počula, že susedia vyšli von s veľkými pokrievkami od hrncov, búchali do nich lyžicami a pokrikovali, vedela som, že opičia rodinka sa túla po okolí. Tak som sa odvážila ísť von a aspoň jedného člena si odfotiť. Hneď ako som cvakla, opičiak sa za mnou rozbehol a ja som len-len že nenaložila 😄



Celé dva týždne sme strávili prechádzkami, relaxom a cesta naspäť do Mumbai nakoniec nebola ani taká zlá. Dcérka si vo vlaku aj kamošku našla.



V každom prípade som si istá, že sa tam ešte vrátime, nabudúce aj s manželom, ktorý mi poukazuje viac skrytých, krásnych miest o ktorých mi rozprával.

pondelok 1. novembra 2010

Paneer Paratha

Paneer Paratha



ČO POTREBUJETE:

na cesto:
150g múky Atta alebo Maida (múka porovnateľná s hladkou 00) 
soľ
1/2 lyžice ghee 
voda podľa potreby

náplň:
rozdrobený Paneer
(môžete to skúsiť aj s tvarohom alebo syrom Feta)
1/3 lyžičky Garam masala
1/4 lyžičky semienok ajwain
troška nasekanej koriandrovej vňate 

ghee na potieranie placiek počas pečenia 


Paneer Paratha



AKO POSTUPOVAŤ:

Do misky dáme múku, soľ, senovku grécku, ghee a vpracujeme to do múky prstami. Potom pridávame vodu postupne podľa potreby. Vymiesime nelepivé cesto, aby nebolo príliš tuhé. Dáme ho do misky, potrieme olejom a necháme aspoň pol hodiny odležať. 
(Ak pripravujete plnené parathy, najlepšie sa pracuje s cestom, ak ho necháte v dobre uzavretej nádobe cez noc v chladničke. Zároveň máte menej práce ráno, ak si chcete urobiť placky na raňajky.)

V menšej miske zmiešame rozdrobený paneer, štipku soli, nasekanú koriandrovú vňať, ajwain a garam masala.

Paneer Paratha


Cesto rozdelíme na 4 guľôčky. Postupne každú guľôčku najprv obalíme v múke, oklepeme a rozvaľkáme na placku. Na placku uložíme náplň. Prstami kraje spojíme tak, že plnka je zabalená do mieška. Dobre uzavretý miešok medzi dlaňami stlačíme, znova obalíme v múke a oklepeme. Rozvaľkáme na tenkú placku a dáme na horúcu panvicu. Oheň zmiernime na strednú silu. Najprv opekáme z jednej strany nasucho. Keď je placka z jednej strany trocha upečená, obrátime ju a potrieme troškou olej a opekáme do hneda. Potom znova obrátime a potrieme troškou oleja aj druhú stranu. Opekáme, kým nie je hotová. 

Paneer Paratha


Podávame teplé s nejakým chutney. V Indii sa takéto placky pripravujú na raňajky.

streda 27. októbra 2010

Farmárčenie v Indii / Farming in India

Prevažná časť východného pobrežia Indie je obsypaná liahňami na chov kreviet a rybníkmi, v ktorých maličké krevetky dochovajú do dospelej veľkosti a rozpredajú. Je to veľmi výnosný biznis, ale aj riskantný a náročný.

V prvom rade je dôležité zdravie dospelých kreviet, ktoré treba spáriť. Riziko začína už na začiatku, keď sa krevetky vyliahnu z vajíčok. Treba udržovať určitú teplotu, dbať na čistotu vody, aj len maličká chyba zničí celú nádrž novorodeniatok. Treba dbať na správnu stravu a jej množstvo a ak sa vyskytne baktéria vo vode, treba to riešiť, ale bez antibiotík, ktoré sú prísne zakázané. Chodia námatkové kontroly, ktoré berú vzorky a kontrolujú prítomnosť antibiotík, aby “chemickému chovu” zabránili. Pri ich náleze sa licencia liahni odoberie.

Nie raz som sa presvedčila o tom, že môj manžel je jednotka v tom, čo robí a vedia to všetci farmári a majitelia liahní na celom východnom (aj západnom) pobreží. Nie, nechválim sa cudzím perím, som len patrične pyšná, že práve on je najlepší vo svojom obore 🥰

Tu je niekoľko fotiek z výlovu dospelých kreviet (p.monodon) na súkromnej indickej farme:
Tigrie krevety.