V malom mestečku, kde bývame, klasické potraviny na aké je slovák zvyknutý, ani nenájdete. Preto musím chodievať aspoň dvakrát do mesiaca na veľký nákup do mesta asi 1 hod. cesty autom od nás. Čiže asi ako keď ľudia z okolitých dedín na Kopaniciach prídu na Myjavu v sobotu urobiť si týždňový nákup. Tu však k tomu máme často "extras" zdarma...
Keďže India má veľmi horúce podnebie, často vypadáva elektrická energia a nie každé potraviny si môžu dovoliť zapnúť generátor vždy, keď to treba, tak tým utrpí samozrejme kvalita potravín. Hlavne mliečne výrobky, ktoré je treba skladovať v chlade. Veľmi často sa mi stane, že aj keď je na obale dátum spotreby vporiadku, maslo je vnútri plesnivé a zvláštne zapácha. Ani nechcem rozmýšľať nad tým, koľkokrát bolo asi roztopené. Občas je na ňom niečo, čo celkom určite pred tým žilo a radšej sa ani bližšie na to nepozriem, aby to na mňa nežmurklo... Ale aby ste si nemysleli, že je to len výsada menších potravín v menších mestách. S rovnako plesnivým maslom som sa “stretla” aj v Mumbai vo veľkých potravinách, kde hneď vedľa plesnivej hrudky masla ležal plesnivý syr a jogurt, do ktorého zvrchu niekto očividne strčil prst a prederavil uzáver...
Ďalej má zaráža nápis “Packed”, kde je uvedený dátum... dátum čoho? Výroby? Kedy bolo maslo zabalené? Pretože to môže byť veľký rozdiel, zvlášť v Indii, kde je všetko! možné. Ak je to dátum, kedy bolo maslo balené, kedy ho teda vyrobili??
Tak toto budú asi dôvody, prečo je tu často nemožné výrobky ako maslo, syry a jogurty zohnať v obchodoch. Ich kazivosť (za vysokú cenu) a to, že sú veľmi často po záruke zapríčiňuje to, že ich ľudia nekupujú. Najlepšie je vyrobiť si všetko doma, čo indické ženy väčšinou aj robia: domáce maslo, ghí, jogurt, panír, smotana, kokosové mlieko... to všetko sa dá doma vyrobiť a zaručene to bude čerstvé a bez “kráčajúcich doplnkov krásy”.
Keďže India má veľmi horúce podnebie, často vypadáva elektrická energia a nie každé potraviny si môžu dovoliť zapnúť generátor vždy, keď to treba, tak tým utrpí samozrejme kvalita potravín. Hlavne mliečne výrobky, ktoré je treba skladovať v chlade. Veľmi často sa mi stane, že aj keď je na obale dátum spotreby vporiadku, maslo je vnútri plesnivé a zvláštne zapácha. Ani nechcem rozmýšľať nad tým, koľkokrát bolo asi roztopené. Občas je na ňom niečo, čo celkom určite pred tým žilo a radšej sa ani bližšie na to nepozriem, aby to na mňa nežmurklo... Ale aby ste si nemysleli, že je to len výsada menších potravín v menších mestách. S rovnako plesnivým maslom som sa “stretla” aj v Mumbai vo veľkých potravinách, kde hneď vedľa plesnivej hrudky masla ležal plesnivý syr a jogurt, do ktorého zvrchu niekto očividne strčil prst a prederavil uzáver...
Ďalej má zaráža nápis “Packed”, kde je uvedený dátum... dátum čoho? Výroby? Kedy bolo maslo zabalené? Pretože to môže byť veľký rozdiel, zvlášť v Indii, kde je všetko! možné. Ak je to dátum, kedy bolo maslo balené, kedy ho teda vyrobili??
Tak toto budú asi dôvody, prečo je tu často nemožné výrobky ako maslo, syry a jogurty zohnať v obchodoch. Ich kazivosť (za vysokú cenu) a to, že sú veľmi často po záruke zapríčiňuje to, že ich ľudia nekupujú. Najlepšie je vyrobiť si všetko doma, čo indické ženy väčšinou aj robia: domáce maslo, ghí, jogurt, panír, smotana, kokosové mlieko... to všetko sa dá doma vyrobiť a zaručene to bude čerstvé a bez “kráčajúcich doplnkov krásy”.