štvrtok 24. marca 2016

Shilparamam - Urban hut v Tirupati

Vybavovat v Indii pas je doslova o hubu (kludne na nu mozete spadnut pri cakani). Proces je asi taky, ze najprv je najlepsie spytat sa agenta, co vsetko potrebujete priniest a zaregistrovat si online den a cas, inak vas tam nepustia. Potom idete na dane pasove oddelenie. Tam treba vystat prvu radu, co trvalo nieco cez hodinu. Skontroluju doklady, originaly aj kopie, ktore pred nimi podpisete a poslu vas za sklene bezpecnostne dvere do cakarne, ktora je preplnena, kde vsetci chlapi sedia a zeny s detmi stoja. Okna su zabednene a vy mate kazde 2 minuty pocit, ze ten dalsi nadych uz nedate. Ze chcete na 5 minut vybehnut von na cerstvy vzduch, aby ste tam sebou nesvihli o zem? No urcite, to sa nesmie. Zvozia vas ako male decko, co ste si to dovolili. Myslim, ze aj keby som tam rovno odpadla, aj za to by mi boli vynadali. Po asi 40 minutach cakania konecne pride vase poradove cislo a vy idete do sekcie A. Tam ziadatela odfotia, nahodia udaje do pocitaca a skontroluju este raz doklady. Poslu vas naspat do miestnosti bez kyslika. Dalsich 40 minut a pridete na rad do sekcie B. Tam skontroluju, ci v sekcii A neurobili v nahadzovani udajov chybu a mozno vam povedia nieco doslova sproste (Ako tej pani pred nami, ktorej sa opytala uradnicka, ci je sprosta, ked ma taky poniceny  stary pas; ja by som skor povedala, casto pouzivany a ci je uz uplne sprosta, ked potrebovala agenta na to, aby vedela, co ma priniest. Tak do tej kategorie spadali asi vsetci pritomni...). Potom znova cakate dalsich 40 minut a poslu vas do sekcie C, kde panko skontroluje, ci sa v sekcii A a B nepomylili, povie vam ok, mozete ist. Vyzdvihnete si priepustku, ze mozete opustit budovu and that's how it's done! Pas vraj pride do tyzdna kurierom k nam domov. Takto to prebieha pri obnove, nie pri ziadani uplne noveho dokladu. (Teraz viem, ze najradsej vybavujem pas doma na Myjave! Zlate nase tety, slecny uradnicky. Tymto im ruky bozkavam.) Tak to len tak na okraj....

Este kym sme dorazili na pasove mali sme dve hodinky cas, a tak sme zasli do miestneho muzea, kde boli sochy, ktore zobrazovali zivot miestnych ludi na dedinach, remesla a bolo tam tiez niekolko soch indickych Bohov a svatych v modernom prevedeni. Nebolo toho vela, mozno tam byvaju nejake atrakcie vecer, pretoze tam bol tiez mensi amfiteater, kde pravdepodobne byva nejake ochotnicke divadlo a taktiez je sucastou arealu sobasna hala. Vstupne je 5 rupii na osobu, det pod 7 rokov zdarma. Tu je zopar obrazkov z miesta aj z cesty.



www.akochutimasala.blogspot.com

streda 16. marca 2016

Nankhatai (indické kekse) / Nankhatai (indian biscuits)

Ku koncu 16. storočia si pár holandských chlapíkov založilo pekáreň v Surate (štát Gujarat), aby uspokojili potreby miestneho holandského obyvateľstva. Keď Holanďania odchádzali z Indie, majitelia odovzdali pekáreň veľmi podnikavému zamestnancovi, pánovi Faramji Pestonji Dotivala (pán bol *Parsi a i dnes nájdete veľa Parsi pekární v Indii, ktoré sú veľmi populárne). Keďže chlieb bol vyrobený z kvasu "toddy palm" (neviem presne preložiť názov tejto palmy a plodu do slovenčiny) nenašiel si priazeň medzi miestnym obyvateľstvom. Aby zachránil svoju pekáreň, začal pán Dotivala predávať lacný starý chlieb a bábovky, ktoré sa vysušili. Táto sušená verzia sa stala tak populárnou, že pred predajom začal chlieb sušiť. Neskôr sa sušená verzia stala známou ako „Iránska sušienka“ alebo aj "rusk", ktorý si indovia milujú máčať do horúceho chai-u.

Pán Dotivala, podnikateľ a experimentátor, neskôr vytvoril "Farmasu Surti Batasa" (tiež známe ako Makhania) alebo maslové sušienky, ktoré sú stále veľmi obľúbené. Vychádzal z receptu na holandské maslové sušienky. 
Vytvoril tiež dnes slávny Nankhatai ako interpretáciu miestnej sladkosti zo Suratu s názvom 'Dal' a pravdepodobne bol tiež inšpirovaný Iránskym alebo Afgánskym Khatai. Presný recept pána Dotivala nie je známy, ale lokálny / pouličný Nankhatai má drobivejšiu textúru než ten, ktorý si ľudia dnes upečú aj doma. Chutné Nankhatai si môžete kúpiť hocikde v celom Starom Dillí, hlavne na trhu v časti Paharganj. 

A čo to vlastne je to Nankhatai? Nankhatai je tradičný indický keksík s chuťou a vôňou kardamónomu, ktorý milujú deti aj dospelí. Nájdete ho vo väčšine indických (Parsi) pekární a dokonale sa hodí k večernej šálke chai-u.

 
 

pondelok 14. marca 2016

Kiwi jablko pomaranč smoothie / Kiwi apple orange smoothie


Kiwi jablko pomaranc smoothie



ČO POTREBUJETE (na 1 pohár):

1 kiwi
1/2-1 jablko
šťava z 1 pomaranča
1 lyžička medu


Kiwi jablko pomaranc smoothie



AKO POSTUPOVAŤ:

Kiwi ošúpeme, nakrájame a dáme do mixéra. Jadrovník z jablka vyrežeme, jablko nakrájame neošúpane a dáme do mixéra. Odšťavíme pomaranč a šťavu pridáme do mixéra. Pridáme med a vymixujeme smoothie. Pred podávaním vychladíme.