Keď sme bývali prvé tri roky v domčeku a bola som práve tehotná, ochutnala som prvýkrát krabie mäso. Bolo to niečo úžasne dobré. Keďže som sa mohla vyhovoriť, že to nie ja, ale bábätko pýta krabie mäsko, tak sme ich mali dosť často. Vždy som sa chichotala s akou výzbrojou môj muž a chalani od nich z práce šli k moru.
Počkali, kým sa zotmie, vzali baterky a umelé vedrá a šli na lov. Vedeli tam stráviť aj dve hodiny. Ja som zatiaľ urobila nejaké placky a starý muž založil ohník (na to on bol expert). Keď sa vrátili, syn starého muža kraby očistil a chlapci začali piecť klepietka v pahrebe. Kým sa klepietka piekli, vysvetlili mi ako tie rýchle potvorky chytajú.
Treba si zobrať hrsť mokrého piesku do ruky, opatrne sa po tme prikradnúť ku krabovi, hodiť naňho celou silou piesok, takže nemôže utiecť a rýchlo chytiť a hodiť do vedra.
Tak na toto by som sa určite nedala. Ale po klepietkach som si vždy ešte veľmi dlho prsty oblizovala.
