štvrtok 4. novembra 2010

Čo je to "Gangireddu Aata"? / What is "Gangireddu Aata"?

"Gangireddu Aata"



"Gangireddu Aata" alebo "Býčie predstavenie" je veľmi populárna forma tanca v indickom štáte Andhra Pradesh. Gangireddu Aata je jeden z mála vidieckych zvykov a zábav, ktoré sa zachovali.

"Gangireddu" je pestro zdobený býk, ktorého presúvajú od jedného domu k druhému pod vedením svojho pána, ktorý hrá "Nadaswaram". Býci sú vytrénovaní k tancu, aby zabávali ľudí. Pomocou tejto tradície zarábajú peniaze, oblečenie a jedlo. Tento zvyk sa udržuje počas festivalov Sankranti a Dussehra.

Gangireddu dokáže tancovať podľa rytmu, kývať hlavou na súhlas, pokľaknúť a klaňať sa, dokonca natiahnuť jazyk na znak, že vie spievať. Tiež sa klaňať k úcte svojmu pánovi, keď pán spieva chválu darcovi.



Tu je video, ktoré som natočila z okna:

utorok 2. novembra 2010

Na indickej "chalupe"... (máj 2006) / In an Indian cottage (may 2006)

Parula je malá dedinka ležiaca v štáte Maharasthra, v oblasti Sindhudurga, takmer na hranici so štatom Goa. Odtiaľ pochádza manželova teta. Je to dedinka, kde strávil veľkú časť svojho detstva a kde to miluje.

Mne sa tam podarilo ísť zatiaľ len raz, na 2 týždne so švagrovcami, bez manžela. Naša prvá dcérka už mala 3 roky a tak som sa odvážila na 9 hodinovú cestu indickým vlakom aj s ňou. Cestovali sme od 7 večera celú noc, v máji, v najväčšom horku a to hrmotanie vozňov človeka unaví a chce si ľahnúť. Ale lôžka v indických vlakoch sú asi “za trest”. Úzke, tvrdé, kde tu šváb prebehne…. Keď sme dorazili na stanicu, kde sme mali vystúpiť, bola som rada, že cesta “tam” je za nami, ale už vopred som mala hrôzu z cesty “naspäť ”. Povedala som si však, že na to nebudem tie 2 týždne myslieť a preskúmam, čo sa bude dať.

Od cesty k domčeku sme museli prejsť kúsok peši, okolo miestneho hinduistického chrámu a cez potok, ktorý v tom čase nebol plný vody, pretože bol vrchol leta.





Keď sme dorazili do domčeka, ktorý tam má manželova rodina po tete, bola som prekvapená tou krásou okolo. Okrem domčeka tam majú palmový háj, takže človek sa cíti takmer ako niekde v lese, na chalupe. Všade kľud a ticho, len šum listov, spev vtákov a kde-tu nejaký ďatel zaklopal na palmu.

















Domček vyzeral tak typicky indicky, dedinsky. Celkom obyčajný, ale postačujúci aj na žitie v ňom (no pre mňa len na pár dní 🙂).

Celá dedinka je roztrúsená po širokom okolí, takže všade je len pár domov pokope. Toto sú susedia.











Zložili sme sa, oddýchli po ceste a ja som šla troška preskúmať chodníček k potoku.









Nechodili sme na žiadne výlety, lebo švagrovci nie sú práve dobrodružný pár 😀 Ale jeden deň sme boli pozrieť príbuzných a šli sme tam peši cez háje a kopce, taká vyše hodinová prechádzka. Naspäť sme sa vybrali po hlavnej ceste, ktorá viedla aj cez miestne trhovisko, takže ľudia, čo poznajú môjho manžela (čo je asi celá dedina) si ma mohli dobre obzrieť 😀 Museli ich poriadne lakte bolieť, keď som videla ako do seba štuchajú 🙈

Najväčší zážitok som mala z toho, že každé 3 dni okolo domčeka prechádzala tá istá skupinka opičej rodiny. Chodili “kradnúť” plody stromov Jackfruit.



Hneď ako som počula, že susedia vyšli von s veľkými pokrievkami od hrncov, búchali do nich lyžicami a pokrikovali, vedela som, že opičia rodinka sa túla po okolí. Tak som sa odvážila ísť von a aspoň jedného člena si odfotiť. Hneď ako som cvakla, opičiak sa za mnou rozbehol a ja som len-len že nenaložila 😄



Celé dva týždne sme strávili prechádzkami, relaxom a cesta naspäť do Mumbai nakoniec nebola ani taká zlá. Dcérka si vo vlaku aj kamošku našla.



V každom prípade som si istá, že sa tam ešte vrátime, nabudúce aj s manželom, ktorý mi poukazuje viac skrytých, krásnych miest o ktorých mi rozprával.

pondelok 1. novembra 2010

Paneer Paratha



ČO POTREBUJETE (na 4 placky):

na cesto:
150g múky Atta alebo Maida (ja používam múku Maida na cesto a pri vaľkaní múku Atta; ak chcete tradičnú prípravu, použite len múku Atta)

troška semienok ajwain
3g soli
1 lyžica ghee 
voda podľa potreby

náplň:
100g nastrúhaného Paneeru

olej
1 malá červená cibuľa
1/3 lyžičky Garam masala
malá štipka soli
1 zelená chilli paprička
troška nasekanej koriandrovej vňate 

ghee na potieranie placiek počas pečenia 



AKO POSTUPOVAŤ:

Na cesto: Do misky dáme múku, soľ, ajwain, ghee a vpracujeme to do múky prstami. Potom pridávame vodu postupne podľa potreby. Vymiesime nelepivé cesto. Dáme ho do misky, potrieme olejom a necháme aspoň pol hodiny odležať.

(Ak pripravujete plnené parathy, najlepšie sa pracuje s cestom, ak ho necháte v dobre uzavretej nádobe cez noc v chladničke. Zároveň máte menej práce ráno, ak si chcete urobiť placky na raňajky.)



Na náplň: Do misky nastrúhame alebo vidličkou roztlačíme paneer.

V panvici zohrejeme trocha oleja. Pridáme nadrobno nasekanú cibuľu, nadrobno nakrájanú chilli papričku a restujeme domäkka. Pridáme štipku soli, garam masala, nasekanú koriandrovú vňať a premiešame. Túto zmes necháme vychládnuť.



Vychládnutú cibuľovú zmes pridáme k nastrúhanému paneeru, dobre premiešame.

Ak vám náplň zostane, použite ju do Paneer bhurji.

Príprava placiek: Cesto rozdelíme na 4 guľôčky. Postupne každú guľôčku najprv troch v dlaniach sploštíme,  potom obalíme v múke, oklepeme a rozvaľkáme na malú placku.



Na placku uložíme náplň. Prstami kraje spojíme tak, že plnka je zabalená do mieška. Dobre uzavretý miešok medzi dlaňami stlačíme a položíme spojom nadole. Rozvaľkáme na tenkú placku a dáme na horúcu panvicu. (Úplne tenká sa vám nepodarí, pretože vám to plnka nedovolí. A neodporúčam dať menej plnky, pretože tieto placky sú práve o nej. Zabudnite na krásu a vychutnávajte.)



Pečieme: Panvicu dobre zohrejeme a potom oheň celkom zmiernime. Najprv opekáme z jednej strany nasucho. Keď je placka z jednej strany trocha upečená, obrátime ju a potrieme trochou ghee a opekáme do hneda. Potom znova obrátime a potrieme trochou ghee aj druhú stranu. Opekáme a často obraciame, kým nie je hotová.



Podávame teplé s nejakým chutney alebo s dahi (bielym jogurtom) a indickým čajom. V Indii sa takéto placky pripravujú na raňajky.


streda 27. októbra 2010

Farmárčenie v Indii / Farming in India

Prevažná časť východného pobrežia Indie je obsypaná liahňami na chov kreviet a rybníkmi, v ktorých maličké krevetky dochovajú do dospelej veľkosti a rozpredajú. Je to veľmi výnosný biznis, ale aj riskantný a náročný.

V prvom rade je dôležité zdravie dospelých kreviet, ktoré treba spáriť. Riziko začína už na začiatku, keď sa krevetky vyliahnu z vajíčok. Treba udržovať určitú teplotu, dbať na čistotu vody, aj len maličká chyba zničí celú nádrž novorodeniatok. Treba dbať na správnu stravu a jej množstvo a ak sa vyskytne baktéria vo vode, treba to riešiť, ale bez antibiotík, ktoré sú prísne zakázané. Chodia námatkové kontroly, ktoré berú vzorky a kontrolujú prítomnosť antibiotík, aby “chemickému chovu” zabránili. Pri ich náleze sa licencia liahni odoberie.

Nie raz som sa presvedčila o tom, že môj manžel je jednotka v tom, čo robí a vedia to všetci farmári a majitelia liahní na celom východnom (aj západnom) pobreží. Nie, nechválim sa cudzím perím, som len patrične pyšná, že práve on je najlepší vo svojom obore 🥰

Tu je niekoľko fotiek z výlovu dospelých kreviet (p.monodon) na súkromnej indickej farme:
Tigrie krevety.