Dnes sme sa vybrali na nakup potravin do najblizsieho mesta Nellore a rozhodli sme sa, ze dnes sa obed doma varit nebude, miesto toho sa najeme v meste, v nejakej restauracii.
Manzelovi niekto odporucil restauraciu “Celebrations” (podla menu indicka a cinska kuchyna), ktora je hned vedla potravin, kam chodim nakupovat.
Z vonku to vyzeralo byt celkom slusne, mensie miesto a mna len tak napadlo urobit nieco ako recenziu. Takze tu je moja prvotina.
Pri vstupe nas privitala celkom prijemna atmosfera, vsade ticho bzucala klimatizacia a miestnosti boli slabo osvetlene, co je vraj v restauraciach dobre, aby sa clovek sustredil na chut jedla a nerozptylovalo ho okolie (v tejto restauracii to pritmie vsak malo asi skryt ine nedostatky). Prave chodil hore dolu Brahmin s tackou a zehnal restauracii, vsetkym robil bodky, ciarky na celo.
Sadli sme si hned za prvy stol vedla akvaria, aby mensia dcera mala pri stole trosku zabavu. Akvaria su v indickych restauraciach oblubene. Myslim, ze restauraciu bez akvaria som zatial ani nevidela. Na stole boli korenicky... ani nie korenicky, pretoze to bola sol a cierne korenie v povodnom baleni, nie prilis peknom do restauracie. Dalej tam boli 3 dalsie misticky s pickle, nejakym miesanym korenim (farbou mi to pripominalo Amchoor) a kecup.... hm, naozaj kecup.
Priniesli nam Menu....
.... a zacala som ho “studovat”. Ceny boli rovnake ako vsade inde.
Kym sme cakali na jedlo prisiel pan s dvomi klietkami anduliek... vraj nesie ich na poschodie, kde je druha cast restauracie urobena pre deti a detske party, ktora je zariadena na temu “les”.
Nuz ale vtaky v restauracii? V detskej casti?? Hmmmmm.....
Po “prestudovani” Menu sme si objednali pre deti paradajkovu polievku (rozumejte Knorr s trochou smotany a kuskami neopeceneho chleba – ochutnali, odsunuli)....
.....Malai Kebab (velmi dobre!!)...
...Paneer butter masala...
...Mutton masala...
a Butter Naan.
Okrem polievky ostatne jedlo bolo troska pikantne, ale velmi chutne. A to je asi jedina dobra vec, aj ked dost dolezita, s ktorou som sa tu stretla.
Ked sme dojedli, spytala som sa casnika, ci by som si mohla urobit par fotiek v ich kuchyni. Bol velmi ochotny (takze to je druha dobra vec, boli velmi mili a ochotni) a bez vsetkeho ma zaviedol do kuchyne. Ked som vosla, vsetci zostali najprv v pozore a stichli.
Potom sa zacali usmievat, susotat a stuchat do seba, zopar kucharov mi dokonca aj chcelo pozovat. Kuchynka bola mala, na pripravu indickych jedal postacujuca, mali dokonca aj Tandoori pece, dve – jednu na placky a druhu na kebaby. Bohuzial, co ma vobec neocarilo bola spina..... vsade to bolo oprskane od kari, spinave, jednoducho chlievik. Nechcem ani vediet, co bolo v tych igelitkach, ktore im tam vsade viseli...
Slusne som sa podakovala, ze som si mohla pofotit, co som chcela a pobrala sa naspat k stolu. Kym sme cakali na ucet, popri stole prebehol maly svab. Ukazali sme ho casnikovi a on s kludom povedal, ze to on sa prisiel hrat s nasou Sanabkou :D (a myslel to vazne, to nebol vtip!)