Kým sme bývali v domčeku prvé tri roky, každé ráno mi náš starý muž, ktorého naša prvá dcérka volala Matinya, nosil čerstvé kravské mlieko od ich kravky, ktorú chovali jeho synovia. Mliečko bolo husté a kvalitné a dnes ľutujem, že som vtedy nevedela vyrábať veci ako jogurt, paneer a tvaroh, pretože by som ho určite dokázala oveľa lepšie zužitkovať.
Hneď ako som ráno o 7 počula hrkot na okne, vedela som, že už tam čaká plechový kýblik. Bolo ho treba hneď zobrať, inak do neho buď naliezli mravce alebo mlieko zosmradlo v tom horku. Slniečku bolo celkom jedno, či je ráno alebo obed, pálilo hneď ako vykuklo.
Jedno ráno načúvam a stále bolo ticho. K obedu prišiel aj manžel domov, tak som mu hneď povedala, že mlieko nebolo ráno na okne a celý deň som starého muža nevidela, či nie je chorý. Poobede starý muž prišiel a povedal, že mlieko možno nebude pár dní, lebo krava im odišla včera na pašu a nevrátila sa a nevedia, kedy príde domov. V tom momente mi to bolo také smiešne 🤭 a uvedomila som si, prečo je toľko kráv po cestách. Pasú sa asi samé, aj domov trafia samé, len občas je to o pár dní neskôr 😃
Od vtedy vždy keď mlieko nebolo, vedela som prečo. Lebo krava domov neprišla.
