Minulú jeseň, počas obdobia svadieb nás pozvali na dve. Celkom som sa tešila. Keď sme tam dorazili, všade bola pekná výzdoba, veľa ľudí, pretože indická aj tá najmenšia svadba, má okolo 300 hostí, minimálne.
Tak sme sa usadili a čakali, čo sa bude diať. Nevesta nikde, ženích nikde. Zrazu k nám niekto prišiel, vraj podáva sa večera. Postavili sme sa a pán mi naznačil, že ja mám zostať sedieť. No áno, najprv jedia muži. Tak som môjho muža stiahla za rukáv naspäť, že pokiaľ ide jesť, tak idem s ním, pretože sme prišli spolu a sme manželia. Takže sme zostali sedieť a čakali ďalšiu hodinu, počas ktorej sa na nás ľudia obzerali, búchali do seba lakťami, chichotali sa a uškŕňali a keď si nás začali fotiť, tak sme sa zdvihli a išli domov 🙈 Na tú druhú svadbu som nešla, boli sme len požehnať mladému ženíchovi, pretože to bol syn našej tety susedky a natočila som si aspoň ich svadobnú kapelu, ktorá posedávala na chodbe a vyhrávala od skorého rána.
Dnes som si na to spomenula, pretože v susedstve sa konajú zásnuby a zhrčili sa tam hostia. Práve sa podáva obed a samozrejme muži a ženy zvlášť.
Toto sú zvyky v malom meste v južnej Indii. Verím tomu, že vo veľkých mestách ako je napríklad Mumbai a New Delhi to takto nefunguje.
No a vlastne viem, že vo veľkých mestách sú tie zvyky iné! Spomenula som si na svadbu manželovej netere, kde sme boli v máji 2009, tak zopár fotiek z nej:
Stolovanie som neodfotila, pretože som netušila ešte, že budem blogovať o jedle, ale boli švédske stoly a hostia si k nim chodili brať jedlo, aj muži aj ženy, naraz 👩🏾🤝👨🏽
Tak sme sa usadili a čakali, čo sa bude diať. Nevesta nikde, ženích nikde. Zrazu k nám niekto prišiel, vraj podáva sa večera. Postavili sme sa a pán mi naznačil, že ja mám zostať sedieť. No áno, najprv jedia muži. Tak som môjho muža stiahla za rukáv naspäť, že pokiaľ ide jesť, tak idem s ním, pretože sme prišli spolu a sme manželia. Takže sme zostali sedieť a čakali ďalšiu hodinu, počas ktorej sa na nás ľudia obzerali, búchali do seba lakťami, chichotali sa a uškŕňali a keď si nás začali fotiť, tak sme sa zdvihli a išli domov 🙈 Na tú druhú svadbu som nešla, boli sme len požehnať mladému ženíchovi, pretože to bol syn našej tety susedky a natočila som si aspoň ich svadobnú kapelu, ktorá posedávala na chodbe a vyhrávala od skorého rána.
Dnes som si na to spomenula, pretože v susedstve sa konajú zásnuby a zhrčili sa tam hostia. Práve sa podáva obed a samozrejme muži a ženy zvlášť.
Toto sú zvyky v malom meste v južnej Indii. Verím tomu, že vo veľkých mestách ako je napríklad Mumbai a New Delhi to takto nefunguje.
No a vlastne viem, že vo veľkých mestách sú tie zvyky iné! Spomenula som si na svadbu manželovej netere, kde sme boli v máji 2009, tak zopár fotiek z nej:
Stolovanie som neodfotila, pretože som netušila ešte, že budem blogovať o jedle, ale boli švédske stoly a hostia si k nim chodili brať jedlo, aj muži aj ženy, naraz 👩🏾🤝👨🏽
